Commora Aula honlapja-Ne a tömegben kiabáld az igazadat, hanem azzal szemben
Az autonómia örök aktualitása miatt, egy effektív konfliktusmegoldó módszer, egy történelmi igazságtalanságokat kiegyenlítő legitim követelmény.

MENÜ


BELÉPÉS
Azonosító:

Jelszó:

Elfelejtett jelszó
Regisztráció



DVA NÁRODY V JEDNEJ DOMOVINE

2008.1.1
Balassa Zoltan
DVA NÁRODY V JEDNEJ DOMOVINE
2004

EDITURA MATTHIAS CORVINUS
Buffalo - Toronto

Obsah
A1. Úvod 7
A2. Veľkosť krajiny 7
A3. Dejiny teritória 8
B1. Príchod Slovanov 13
B2. Osídlenie oblasti 15
B3. Jedno prastaré meno - tót 23
B4. Lojality proti sebe 27
B5. Rodia sa národy 31
B6. Slovenské etnické územie 33
B7. Národné symboly - erb s dvojkrížom 39
B8. Panslavizmus a austroslavizmus 41
B9. Náboženská a administratívna samospráva
pod uhorskou korunou 44
B10. Maďarská revolúcia a boj za slobodu 49
C1. Slovenské žaloby 51
C2. Asimilácia 53
C3. Národnostný a školský zákon 61
C4. Tri stredné školy a Matica slovenská 67
C5. Černová 71
C6. Tragédia v Šuranoch 74
C7. Komjatice 75
D1. Krátky pohľad na dejiny ľudu do r. 1918 76
D2. V prvej Československej republike (1920-1938) 82
D2.1. Vnútorné pomery 88
Page 4
D2.2. Situácia Maďarov 90
D2.3. Politické predstavy Slovákov 92
D3. Prvá Slovenská republika (1939-1945) 93
D4. Naposledy v Československu (1945-1992) 96
D4.1. Asymetrický model 102
D5. Rozchod 104
D6. Slovenská republika (1993-) 107
E1. Podmienky a výhľady spolužitia 114
E2. Obraz budúcnosti 121


A1. Úvod
Ak sa chceme zaobera dejinami Slovákov, chtiac-nechtiac musíme náš pohľad zamera na dve oblastí. "V slovenskej historiografii sa u dlhší čas ustálil predmet dejín Slovenska: Sú to dejiny súčasného slovenského teritória, kombinované s dejinami slovenského etnika." (Kováč, Dušan: Dejiny Slovenska, Lidové noviny, Praha 1998; 5.) Po prvé, musíme načrtnúť dejiny oblasti, ktorá sa od r. 1918 oficiálne nazýva Slovenskom. To je najskôr predmetom nášho skúmania, veď väčšina Slovákov tu žije už dlhšiu dobu s inými národnými spoločenstvami. Potom si povieme niečo o dejinách Slovákov. Toto je nutné rozlíšenie, lebo vznik slovenského národa a neskôr vytvorenie vlastnej štátnosti neprebehlo vo vzducho-prázdne, ale pôsobili naň mocensko-politické diania tak v Karpatskej kotline, ako v Európe, veď toto teritórium bolo jedno tisícročie organickou súčasťou Uhorského kráľovstva, ale zároveň bolo ústrednou časťou Európy, kde sa Východ so Západom stretával nielen v mieri, ale aj v konfliktoch.
A2. Charakteristika krajiny
Toto územie sa do r. 1918 volalo politicky neutrálnym menom Horniaky, ktoré zaberajú severnú čas Karpatskej kotliny. Jej plocha je 66.400 km.

(Bulla Béla - Mendöl Tibor: A Kárpát-medence földrajza [Geográfia Karpatskej kotliny], Lucidus, Bp.19992; 247., 268.). Väčšiu, západné časť dnes zaberá nový štát, Slovenská republika, ktorá vznikla 1. januára 1993. Východná časť patrí do Ukrajiny a Rumunska. K Slovensku patrí okrem väčšej časti Horniakov na juhozápade, severná čas Malej podunajskej nížiny a severná čas Matúšovej zeme a Žitný ostrov, na východe severná čas Pobodrožia. Táto plocha zaberá 49.035 km2, počet obyvateľov podľa posledného sčítania ľudu, je 4,61 miliónov 86% tvoria Slováci, 521 tisíc 9,7% Maďari. Zhruba dve tretiny sú katolíkmi. Skoro 10% tvoria ateisti. 6,2% sa hlási k evanjelikom.
Hranica s Českou republikou má dĺ ku 252 km. S Poľskom 547, s Ukrajinou 99 km. S Maďarskou republikou má najdlhšiu hranicu (669 km). Hranica s Rakúskom meria 106 km. Melódia Slovenskej hymny je ľudová pieseň, ktorú nájdeme tak v maďarskom, ako v slovenskom folklóre (Nemcsik Pál: Zenei köztudat és nemzetiségi politika [Hudobné vedomie a národnostná politika], Zeneműkiadó, Bp. 1979, 76-77.). Slovenská republika, ktorá existovala medzi rokmi 1939-1945 bola celkom vazalom Hitlerovej Tretej Ríše.
A3. Dejiny teritória
V geologickom novoveku, teda v treťohorách sa vytvoril Karpatský oblúk a krajina vtedy získala svoj dnešný tvar. Karpaty dominujú západnej, severozápadnej a severnej časti predmetnej oblasti. Ďalej pokračujú juhovýchodným smerom, ale u mimo oblasti dnešného Slovenska.
Južnú čas teritória tvoria tri zemepisné krajinné oblasti. Jednou z nich je Žitný ostrov s ústiami severojužne situovaných údolí. Túto oblasť doposiaľ obývajú zväčša Maďari. Nasledujúca sa rozprestiera v oblasti južných kotlín, novohradskej, gemerskej
a abovskej. Tretia je na ju nom okraji Podkarpatskej Rusi s ústiami tamojších údolí. Aj v týchto oblastiach žijú Maďari v značnom počte. Podkarpatská Rus, ako pojem do povedomia sa dostala, keď túto oblasť pripojili k Československu. Do tej doby nemala meno, veď bola súčasťou Horniakov. Ako je všeobecne známe, táto oblasť je dnes súčasťou Ukrajiny. Tu žije podľa oficiálnych štatistík 8.000 Slovákov.
Ak je severozápadná, severná a severovýchodná hranica Slovenska prirodzená zemepisná čiara, južná a východná hranica je umelo vytvorená, ktorá okrem časti Dunaja na západe, nemá oporu v zemepisných podmienkach, a na krátku čas Ipľa. "Karpatská kotlina [viac ako 300.000 km2] tvorí zemepisnú jednotku, ktorá sa líši od každej inej európskej oblasti, ma svojský ráz, ktorá sa zrodila z nádherného boja prírodných síl. Jednotnosť veľkej kotliny, zemepisná harmónia je skutočným uká kovým príkladom samobytnej oblasti. V nej rôznorodé krajinotvorné a formujúce faktory:
skladba zeme, jej reliéf, podnebie, systém vodných tokov, porast a so všetkým tým spolu kultúru tvoriaci a umelé prostredie formujúci človek sa ztavil a zocelil do takej jednoty, ktorej podobnú na našej Zemi nenájdeme ani jednu". (Bulla Béla - Mendöl Tibor 19.) Niekdajšie hranice žúp nikde nesledovali neskoršie štátne hranice. Svojské regionálne samosprávne jednotky Uhorského kráľovstva do prvej svetovej vojny nemali obdobu v Európskych krajinách. Napokon aj na dnešnom Slovensku sa pou ívajú historické názvy žúp, ako regionálne názvy jednotlivých oblastí, veď tieto vznikli na základe prirodzeného vývoja.
Podmienky života na Horniakoch doteraz závisia od geografických daností. Rieky, údolia smerujú na juh, resp. sa rozširujú týmto smerom, a na Dunajec a Poprad, ostatné toky patria do povodia Dunaja. Teda táto oblas gravitovala v dy smerom k ústrednej časti Karpatskej kotliny, tvorila jej organickú súčasť a štiepila sa na osobitné politické jednotky len vtedy, ak do toho zasahovali vonkajšie politické sily. A v XX. storočí došlo k rozparcelovaniu tohto územia medzi rôzne štáty. Tieto hranice rozdelili túto geografickú a hospodársku jednotku málo priechodnými hranicami bez toho, aby tam žijúce obyvateľstvo - Slováci, Rusíni-
Ukrajinci, Nemci, Maďari, Moravania, Poliaci alebo Rómovia - sa mohli v referende rozhodnú pre jednu z alternatív. Toto rozdrobenie viedlo po r. 1918 k zníženiu životnej úrovne. Došlo prerušeniu viacstoročných, ba tisícročných medziľudských a výrobných vzťahov. A čo je najhoršie, Karpatská kotlina bola rozdrobená natoľko, že jej jednotlivé časti sa ľahko stali korisťou nacistickej, a po nej prichádzajúcej sovietskej hegemónie.
Podľa Francois Fejtőa, Rakúsko-Uhorská "Monarchia nevybuchla sama od seba, lebo oproti neodškriepiteľným odstredivým silám pôsobili v nej aj závažné dostredivé sily, lebo rozparcelovanie Monarchie bolo u rozhodnuté poldruha roka pred koncom vojny, a deštrukcia mala aj inú alternatívu: federalizáciu. A na toto riešenie sa aj na viedenskom dvore javila ochota. O osude Strednej Európy nerozhodoval tu žijúci ľud, ktorého sa nikto neopýtal. Na ruinách Monarchie vzniklé štátne útvary neboli
národné štáty, ani demokracie." (François Fejtő: Requiem pour un empire défunt - Historie de la destruction de l'Autriche-Hongrie, Lie Dommun, 1988)
"V Trianone a potom bolo uhorské kráľovstvo celkom nezmyselne zničené… Hlavných vinníkov poznáme: volali sa Masaryk, Beneš, Goga a Tileu…" (Kučera, Rudolf: Kapitoly z dějin střední Evropy, ISE, Praha 19922; 91.) Tu ijúce národy odklonila z hlavného prúdu európskeho vývoja a len teraz, na začiatku XXI. storočia je nádej, e za niekoľko desaťročí aj táto oblasť bude schopná - spolu so Slovenskom - sa stať takou
súčasťou spojenej Európy ako ostatné, v šťastnejších podmienkach sa vyvíjajúce regióny.
Horniaky sú obývané od doby kamennej. V dobe bronzovej a železnej, ako aj v laténskej nepreukazujú podstatný rozdiel v týchto kultúrach od ostatných častí Karpatskej kotliny. Svoju populáciu získavala z Anatólie, z egejskej oblasti a z Balkánu. Na miesto migrujúcej populácie sa zas prisťahoval prebytok pravekých civilizácií, ktoré sa neskôr rozšírili aj do ostatných oblastí Európy (Farkaš, Zdenek: Koleso a záprah v praveku Slovenska, Tatran, Bratislava 1984; 11-13.; Kálicz Nándor:
Agyag istenek [Hlinení bohovia], Corvina, Bp.1980; 47.; Götz László: Keleten kél a Nap [Slnko vychádza na východe] I-II., Püski, Bp. 1994).
V oblasti, ktorá sa neskôr nazývala Slovenskom sa usadili zo strednej Ázie prichádzajúci Skýti (p.n.l. 500-12), ktorí sa miešali sa tu usídlenými Keltmi (p.n.l. 350-12). Rimania sa dlhšiu dobu zdržali len po čiaru Dunaja (Limes romanus), ktorí do tejto oblasti naposledy vnikli r. 375.
Obdobie sťahovania národov základným spôsobom ovplyvnilo antropologický charakter oblasti neskoršieho Slovenska. Aj keď sa etnické pomery v XIX. a XX. storočí zmenili v prospech Slovákov. Dokazuje to aj fakt, že dnešní Slováci nepreukazujú odlišný antropologický charakter od Maďarov, ktorí si v podstatnej miere zachovali antropologické znaky svojich predkov, prišlích do Karpatskej kotliny v IX. storočí (Henkey Gyula: A Kárpát-medence népeinek etnikai embertani képe [Antropologický obraz ľudu Karpatskej kotliny], MIÉVSZ, Levice 1993; Joó István: Törökös örökség [Turecké dedičstvo], In: Magyar Nemzet Magazin 2002.VIII.17., 25.).
Rôzne germánske kmene (Kvádi, Vandali, Gepidi) sa stali pánmi Horniakov spolu s iránskym jazykom hovoriacimi Sarmatmi a starotureckým jazykom hovoriacimi Húnmi. Kvádi ovládali predmetné územie od r. 21 po 406 n.l. Počas hunskej nadvlády táto populácia zostala namieste a do r. 489. Ich časť odišla s Vandalmi smerom na západ na začiatku V. storočia. Ale aj neskôr zostali zlomky germánskej populácie v Karpatskej kotline.
V r. 375 sa Karpatskej kotline objavili Huni, ktorí vládli v
tomto teritóriu od r. 379 do r. 454. Po smrti ich veľkoknie a a
Attilu (455) väčšina populácie zostala vo svojich sídlach.
Kvádov okolo r. 406 nasledovali Góti (406-489) a Longobardi
(489-561). Poslední z nich sa čoskoro stávajú susedmi Avarov,
11
Page 10
neskôr po spustošení krajiny odchádzajú do Severného Talianska,
kde Lombardsko pripomína ich niekdajšiu existenciu. Ich ter-
itórium obsadia Avari.
Avari sa stali pánmi Karpatskej kotliny na 237 rokov (568-
805/822) a znamenali určitú stabilitu vo víre s ahovania národov.
Aj keď bol ich kaganát zničený, po strate politickej moci, podstat-
ná čas avarskej populácie zostala namieste a dočkala sa príchodu
Staromaďarov. Archeologické nálezy z X. a XI. storočia potvrdzu-
jú. " e v Zadunajsku a na ju nom Slovensku, ba aj v časti Zátisia
populácia avarského obdobia sa dočkala príchodu Maďarov a
splynula s populáciou doby Árpádovcov…" (Éry Kinga: A
Kárpát-medence embertani képe a honfoglalás korában
[Antropologický obraz Karpatskej kotliny v období zaujatia
vlasti]; In: Kovács László (red.): Honfoglalás és régészet [Zaujatie
vlasti a archeológia], Balassi, Bp. 1994; 218.). Avari a Maďari -
podľa niektorých odborníkov - hovorili rovnakým jazykom.
Podľa prameňov, sa Slovania objavili po prvý raz v okra-
jových oblastiach Karpatskej kotliny po deštrukcii Avarského
kaganátu, na prelome VIII. a IX. storočia (Püspöki Nagy Péter: A
tények erejével [Silou faktov], Püski, New York 1985; 13., 40).
To súvisí s tým, e Slovania tvorili pešiactvo avarskej armády
a usadili ich na periférii svojho kaganátu. Takýmto spôsobom
vytvorili okolo seba ivý "obranný val" - teda Slovania tvorili
vojenskú silu v systéme trávnatých ochranných pásov -, ktorý
mô e zachyti prvý nápor nepriateľa (Götz László: Keleten kél a
Nap I., Püski, Bp. 1994; 226-27.). "Za veľkolepé usadenie
Slovanov v strede Európy sú zodpovední predovšetkým Avari."
(Hunnivári Zoltán: A kavar kérdés új megvilágításban [Kavarská
otázka v novom poňatí], 2000; 13.) V dobe avarskej Slovania
upaľovali svoje mŕtvoly. Na území dnešného Slovenska zo spra-
covaných 4.113 hrobov je 44 (1,07%) iarových (Püspöki 1985,
39.). Starí Slovania, ktorí sa objavili na periférnych oblastiach
dnešného Slovenska sa za niekoľko storočí asimilovali. V
Matúšovej zemi zhruba po Nové Mesto nad Váhom, v povodí
12
Page 11
Hrona po Hronský Beňadik, ďalej po čiaru Levice-Lučenec-
Rimavská-Plešivec-Bánréve-Edelény, teda po Börzsöny, Cserhát,
Mátru, oblas Bukových hôr a okolia, Novohradskú a Gemerskú
kotlinu, ako taktie v Abovskej kotline na sever, a po čiaru
Prešova, na severovýchode po čiaru Trebišov-U horod-
Mukačevo. "Tu toti Maďari postavili systém trávnatých ochran-
ných hraničných pásov na konci X. storočia. (…) Systém vlast-
níctva, zakladajúci sa na kráľovských donáciách, obrábanie pôdy
a v jeho záujme všade sa uplatňujúce zemepánske osídľovanie, a
potom pomaly teritoriálne vytváraný systém úp, ktorý sa prispô-
soboval ku ivotodarným kotlinám…, znamenal pre ivot tu na
severe, v Turci, Orave, Liptove, Spiši celkom nový rámec, aj pre
doposiaľ vo voľnom zväzku ijúcu slovanskú populáciu, ktorá sa
v prvom rade zaoberala pastierstvom, lovom, rybárstvom. Títo
našli svoje miesto v novom poriadku, a pred XIX. storočím o
tú be odtrhnú sa od maďarského národa, odlúči sa, nemô e by
ani reči."
Podľa svedectva miestnych názvov, na Horniakoch existuje
mnoho iránskych, pečene ských, kumánskych, úzskych,
avarských a samozrejme maďarských pomiestnych názvov
(Blaskovics József: Régi török eredetű helynevek Szlovákiában
[Miestne názvy tureckého pôvodu na Slovensku] In: Hungarian
Past-Magyar Múlt 3 /Sidney/ 1974, 1-14.; Some Toponyms of
Turkic Origin in Slovakia, In: Acta Orientalia Academiae
Scientiarium Hungaricae /Bp./ 1973, č. 27, 191-99., Néhány
mátyusföldi falunév érdekes múltja [Niekoľko názvov dedín v
Matúšovej zemi so zaujímavou minulos ou], In: Népművelés
/Bratislava/ 1969, č. 8, 5-6., Népművelés 1969, č. 9, 18-19.)
B1. Usídlenie Slovanov
Objavenie sa Slovákov na javisku dejín sa zvykne spája s fran-
ským kupcom Samom, ktorý vraj vybudoval ríšu medzi rokmi
13
Page 12
623-658 ( a ký, Ladislav - Zrubec, Ladislav: Vykopaná pravda,
SALUS, Bratislava 1997; 48-51). "podnes nenapadá, e by sa
mala realita franského kupca Sama skôr hľada v idovských
kupeckých postavách onej doby [v VII. storočí], teda akéhosi
Samuela…" (Karbusický, Vladimír: Báje, mýty, dějiny, Mladá
fronta, Praha 1995; 79.) Druhá čas Fredegarovej kroniky, ktorá
vznikla medzi rokmi 640-660, spomína Sama. Autorove údaje
však nie sú hodnoverné. Podľa všetkého Fredegar získaval infor-
mácie od franských kupcov, ktorí precestovali Strednú Európu
(Encyklopédia Slovenska II., Bratislava 1978, 116.).
Musíme spomenú aj Veľkomoravskú ríšu. Tento výraz pou il
G. A. Meerheim r. 1781 bez toho, aby spomenul pôvodný zmysel
pojmu. Byzantský cisár písal svoje poznámky v X. storočí. Pod
pojmom "veľký" sa rozumela pôvodná resp. krajina pôvodu, alebo
materská krajina. Autentické záznamy spomínajú len
Moravu/Moraviu (Havlík, Lubomír E.: Kronika o Velké Moravě,
Jova, Brno, 1992; 268., 305., 333.), ktorá existovala medzi rokmi
833/880 a 894, a v jednom období sa rozšírila aj na západnú čas
Horniakov, po čiaru rieky Hron. Tento nie príliš dôle itý štátny
útvar neskôr slú il na legitimáciu Československa (Havlík 327.),
kde mali i Slováci a Česi v spoločnom štáte. Ani najnovšie
výskumy nepotvrdzujú jednoznačne slovanský ráz tohto štátneho
celku. Meno Morava pravdepodobne pochádza z predoázijského
slova "mar-" pán. A potom, v moravských sídlach nájdené obydlia
majú analógie v Strednej Ázii. Od európskeho sa odlišuje obleče-
nie veľmo ov, vrátane obuvi, ktorá sa podobá vtedy nosenej na
ju nom pobre í Kaspického mora. Iránskeho typu boli ozdoby na
gombíkoch a klenotoch, ktorých analógie nájdeme v oblasti Iránu
a Kaukazu. Moravské kone, ošípané a kozy boli stredoázijského
typu a hlaholské písmo, ktoré bolo jedným zo základov slovan-
ského písomníctva, je čiastočne východného typu. Všetky tieto
údaje poukazujú na takú oblas pôvodu, kde Slovania ne ili. Na
komplikovanos etnogenézy poukazuje, e jeho tvorcovia
pochádzali od strednej a prednej Ázie, po východnú, strednú a
14
Page 13
juhovýchodnú Európu, ktorú tvorili iránske, baltské, finugorské a
staroturecké národy (Havlík 324., 325.). Mená moravských
knie at tie nie sú slovanské. Meno Priwina súvisí s latinským
privignus (ľavoboček), a meno Moi-mar (Mojmír) poukazuje na
severo-iránsko-sarmatský pôvod (Havlík 85.).
V kronike v VI. storočí ijúceho Jordanesa a Prokopia sú
Slovania lokalizovaní na sever od Karpát a nespomínajú ich ani
pri Dunaji. Na ranný výskyt Slovanov "doposiaľ… sme nenašli
ani najmenšiu stopu. Napriek tomu, e naše pramene spomínajú
celý rad mien národov pri Dunaji, medzi nimi sa ani náhodou
nevyskytuje také meno, pod ktorým by bolo mo né bez pochýb
hľada Slovanov…" (Kniezsa István: A szlávok östörténete
[Prehistória Slovanov], In: Szekfű Gyula (red.): A magyarság és a
szlávok [Maďari a Slovania], Lucidus, Bp. 20002; 18., 23.) Ako
konštatuje František Bokes: "O jestvovaní a osudoch Slovákov
[po zániku Veľkomoravskej ríše.], ijúcich najmä na sever od
Dunaja, nemáme takmer správ." (Dejiny Slovenska a Slovákov,
SAVU, Bratislava 1946, 53. - ďalej Bokes 1946). Ranné české
kroniky (Kosmasova a Dalimilova Kronika /XII. stor.; 1314/) tie
nie sú vhodné aby vniesli svetlo do tohto problému, svoju tem-
atiku (toposy) prevzali zo starozákonného, germánskeho, staro-
gréckeho a nie z ľudového prostredia. Slú ili dynastickým cieľom
a k vytvoreniu stredovekého českého národného povedomia. Sú to
epické diela, ktoré išli v šľapajach vtedajších európskych vzorov.
Tento rozprávačský štýl sa stal neskôr predchodcom tak literatúry
ako aj historiografie (Karbusický 9., 44., 55., 62., 65., 179.)
B2. Osídlenie oblasti
Osídlením Karpatskej kotliny Maďarmi v IX. storočí, sa táto
oblas stala integrálnou súčas ou Uhorského kráľovstva a v jeho
podmienkach sa vyvíjala a do r. 1918. Kráľ svätý Štefan orga-
nizuje inštitúcie západného kres anstva a to umo ňuje ľudu
15
Page 14
ijúcemu pod jeho ezlom, aby sa integroval do Európy a po tisíc
rokov sa tam aj zachoval. Ako je známe, tento trend sa prerušil
tragicky po r. 1918, keď mierové diktáty z okolia Parí a toto ter-
itórium rozdrobili a pridelili ho rôznym, novým štátnym útvarom.
Severná, vysočinami, horami, pralesmi pokrytá čas Horniakov,
bola nadobro neosídlená. Len 40%-nú plochu dnešného Slovenska
tvorí rovina. Nízke hory (301-800 m n.m.) tvoria 45% plochy.
Zbytkových 15% (801-2655 m n.m.) tvoria stredne vysoké hory a
veľhory (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I., Veda,
Bratislava, 1977; 12-13.). Teda 60% plochy tohto teritória bola pri
vytvorení Uhorského kráľovstva nevhodná pre osídlenie. "Lesnaté,
vysoké hory po príchode Maďarov a ešte po dve storočia, teda
medzi rokmi 900-1100 boli celkom neobývané.
Vieme to odtiaľ, e vo všeobecnosti sa v tejto dobe medzi jed-
notlivými… krajinami vynechávali veľké, štáty rozdeľujúce,
neobývané medze pre ochranu, s výnimkou miest, kde veľtoky aj
tak vytvárali prirodzenú ochranu." Tak to bolo aj v prípade hraníc
Čiech s Nemeckom, Poľska s Ruskom a inde. "Ešte aj v r. 1132
podľa správ dobových pisateľov medzi Uhorskom… a Poľskom
bol veľký les a trvalo niekoľko dní, pokiaľ sa vojsko Boleslava II.
dostalo k Slanej. Podľa maďarských kroník, okolo r. 1135 písaná
čas popisuje okolie Slanej… za posledné miesto, za hranicu
Uhorska." (Karácsonyi János: Történelmi jogunk hazánk területi
épségéhez [Historické právo na zachovanie celistvosti našej
vlasti], Szent István Társulat, Bp. 1921; 24-26.).
V období usadenia sa Maďarov došlo k vedomému vsídlova-
niu, "aby určité remeslá, druhy ob ivy", ktoré "boli nepostrá-
dateľné pre udr anie chodu štátu, musí [panovník] zabezpeči zo
zahraničia a do vlastného sociálno-hospodárskeho ivota
začleni . (…) Ale vlastné vsídlovanie… má začiatky v storočí
zaujatia vlasti, v období náčelníkov… neberúc ohľad na Hunov,
Pečenehov a Izmaelitov…, naše knie atá začali s regulárnym
vsídlovaním a do okolia neskorších baníckych miest povolali
niekoľko tisíc banských robotníkov z Čiech.
16
Page 15
e dobrovoľne vsídlovaní prišli len preto, lebo nádejali sa pre
lepšiu vlas , pre výhodnejšie ivobytie, ako doma, je samozrejmé,
veď inak by boli zostali doma." (Acsády Ignác: A telepítés
történelmünkben [Vsídlovanie v našej histórii], In: Uj Magyar
Szemle /Bp./ 1900 september; 330.) Uplatnili sa tri princípy, čím sa
tento trend stal prí a livým: výhodné hmotné podmienky, sloboda
osoby a svedomia. "Z dvoch svetov… nepretr ite sa valili húfy
pris ahovalcov: zo západu, u z najrôznejších kútov rímsko-
katolíckeho sveta a z mnohých štátov severu, východu a juhu, ktoré
ili mimo rímskej cirkvi, ba vo väčšine neboli ani kres anské."
(Acsádi 331). Naše upy sa vytvorili "vnútorným, imanentným
vývojom". (Kristó Gyula: A vármegyék kialakulása
Magyarországon [Tvorba úp v Uhorsku], Magvető, Bp. 1988; 9.).
Veď v centrálnych oblastiach u sa v XI. storočí vytvárajú, nie tak
v okrajových oblastiach. Pozrime sa stručne na vznik týchto úp,
idúc od západu pod východ. Prešporská upa vznikla pri Dunaji, je
najzápadnejšou čas ou neskoršieho Slovenska. Nitra ju nasleduje v
severozápadnom smere. Trenčianska upa le ala na severozápad-
nej hranici krajiny, preto pomerne skoro, na prelome XI/XII.
storočia sa reorganizuje na upu, aby odrazila útoky prichádzajúce
zo západu (Kristó 350.). Orava sa v rokoch po r. 1330 osamostat-
nila od Zvolenskej veľ upy a započne vývoj upného zriadenia aj
tam (Kristó 381.). Severná čas Oravy sa zaľudní goralmi
poľského pôvodu len v XVI. storočí (Karácsonyi 26.). Liptov - a s
ním spolu aj Turiec - pôvodne tvoril čas Zvolenskej veľ upy. Teda
aj to naznačuje, e prvý z nich bol zaľudnený neskoro a na upu sa
pretvoril v prvej tretine XIV. storočia. (Kristó 377.). Do Spiša
vsídlení maďarskí kopijníci, ktorí vykonávali pohraničnú slu bu,
ešte na začiatku XIV. storočia sa volali gemerskí strá ci, čo zna-
mená, mali zabezpeči ochranu Gemerskej upy, le iacu od Spiša
ju ne. Spiš vo svojom názve skrýva maďarské slovo 'szép' (pekný).
Nemecké a slovenské meno (Spiš, Zips) pochádza z maďarčiny. Na
upu sa formoval na prelome XII/XIII. storočia (Kristó 390., 393.)
Veľ upa zvaná Nová pôvodne siahala do oblasti troch neskorších
17
Page 16
úp. Nás bude teraz zaujíma len Šariš, lebo ďalšie dve (Abovská
a Hevešská) nele ia na hranici. Táto upa vznikla zhruba na
prelome XIII/XIV. storočia (Kristó 399., 409.). Zemplín mohol
vzniknú niekedy v dobe Svätého Štefana, ale jej severné, okrajové
oblasti sa osídlili veľmi neskoro (Kristó 411-12.). Väčšina teritória
U skej upy dnes je súčas ou Ukrajiny. Aj táto sa formovala skoro,
z obdobného dôvodu, ako Prešporská. Jej zriadenie mohli súri
nájazdy Úzov s Pečenehov (Kristó 415.).
Do Uhorského kráľovstva v XI. storočí prichádzali idia,
Mohamedáni, Bulhari a Taliani. Títo boli vo väčšine obchodníci,
a tak tvorili najmobilnejšiu čas populácie. Migráciu podporovali
aj kri iacke výpravy. Prichádzali pútnici pod vedením kňazov a
zostali tu. Man elkou Svätého Štefana sa stala Gizela, bavorská
princezná. Zo susedného bavorského knie actva prichádzali húfne
nemeckí pris ahovalci. V r. 1051 z územia biskupstva v Liege
(Belgicko) utekali skupiny pred hladom do Uhorska, ktoré našli
domov v okolí Jágru, na ju nom okraji Horniakov. "Preto e
kráľovská moc poznala bezhraničnú hodnotu ľudskej masy a
vedela, e je to najvyššie riedlo sily štátu, ktorý sa teda oplatí a
je potrebné všetkým mo ným spôsobom zveľaďova . Kráľovskú
moc od počiatku viedla zdravá populačná politika, ktorú ani
nábo enské, ani národnostné hľadisko neobmedzovalo pri svojom
uplatnení. Veď bolo tu pôdy pre milióny", a jej hodnotu "dával na
nej ijúci človek…, a čím viac ľudí ilo na nej, tým mala vyššiu
cenu." "Takto samozrejme národnostný, ba nábo enský obraz v
XI. storočím sa stal v najväčšej miere polyglotným a strakatým."
Nábo ensky boli rímskokatolíci a pravoslávni, mohamedáni a
idia. "Čo sa týka národností, boli medzi nimi Maďari, vnútroštát-
ni Slovania, rôzni zahraniční Slovania, Kumáni, Pečenehovia,
Bulhari, Taliani, Gréci, z rôznych provincií pochádzajúci Nemci a
Francúzi, teda etnografický obraz Európy v malom sa
odzrkadľoval na etnografických pomeroch vlasti." V období Šte-
fana II. sa usadila čas s Maďarmi príbuzných Kumánov a
Poľovci. Z Flámska, zo stredného Porýnia a z okolia Mohanu
18
Page 17
prišli do Spiša a Sedmohradska Nemci. Béla III. raz usídlil viac
ako 300 rakúskych rodín (Acsády 334-39.).
Vývoj ranného stredoveku preruší vtrhnutie Mongolov do
Karpatskej kotliny (1240), čo prináša so sebou značný počet
ľudských obetí. Uhorskí králi na nahradenie strát populácie
povolávajú ľudí zo zahraničia - hlavne z nemeckej jazykovej
oblasti - a dávajú im privilégiá, ktoré sa stávajú základom
autonómie jednotlivých skupín populácie.
Objavenie sa predkov Slovákov na Hornej zemi v XIII-XIV.
storočí, je dôsledkom pris ahovalectva. Od západu prichádzali
Moravania a Česi, zo severu bieli Chorváti, Poliaci, Lu ickí Srbi,
od východu Rusíni a Malorusi. Na dnešný slovenský jazyk v
ka dom prípade vplývali aj jazyky okolitých slovanských
národov a aj podľa Jiřího Marvana, českého lingvistu, ktorý však
vznik slovenského jazyka kladie do X. storočia (Na prahu
slovenčiny, Veda, Bratislava 1999). Často diametrálne rôzne
názory odborníkov signalizujú, e objasnenie etnogenézy
Slovákov bude vy adova ešte značné úsilie. Vybrané analógie z
európskej histórie nám ukazujú, k vytvoreniu spoločného etnick-
ého vedomia je potrebný spoločný štátny útvar. "Samotné "his-
torické povedomie" je omnoho mladším zjavom - pochádza z
doby vzniku prvých štátnych útvarov." (Karbusický 36.)
"Severná čas Karpatskej kotliny po príchode Maďarov čiastočne
bola neosídlená, čiastočne bola riedko osídlená, teritoriálna
diskontinuita sídiel vylučuje, aby sa medzi Slovanmi, od seba
ijúci v značnej vzdialenosti, v malom počte, vytvorilo jednotné
(slovenské) kolektívne vedomie. (…) Takto o slovenskom etniku
v predmetnom období [rozumej: v stredoveku] nie je mo né hov-
ori ." (Korai magyar történeti lexikon [Ranno-stredoveký his-
torický lexikón] , Bp. 1994, 652.) Vo všeobecnosti prijateľný,
vedecký výsledok mô eme očakáva vtedy, keď lingvistika,
archeológia, antropológia a pramene budú navzájom v súlade.
V ka dom prípade predkovia Slovákov maďarské slovo
kalmár (obchodník) prevzali vo forme kolimár niekedy v XIV., či
19
Page 18
XV. storočí. To dokazuje, e Horniaky zásobovali tovarom
maďarskí obchodníci (Moór Elemér: Kalmár; in: Magyar Nyelv
1962, 367.)
V XIV. storočí sa usadia Rusíni v Máramarošskej, Bere skej,
U skej a Šarišskej upe, teda do oblasti dnešného Východného
Slovenska a Podkarpatskej Rusi. V r. 1412 kráľ igmund dal do
zálohy Poľsku trinás spišských miest, a tým sa začne vsídlo-
vanie slovanskej populácie poľského pôvodu do severných kra-
jov Uhorského kráľovstva, ktoré sa dotýka zďaleka nielen zálo-
hovaných oblastí. Poľská správa pozostáva z toho, aby čím
väčším počtom druhov daní postihla obyvateľov, čo viedlo k
ochudobneniu a ods ahovaniu. Vymenovanie kňazov záviselo od
krakovského biskupa, ktorý bol ochotný posiela len Poliakov
(Münnich Sándor: Igló város története [Dejiny mesta Iglov],
Schmidt József Könyvnyomdája, Igló 1896; 214-15., 255.). Tento
kus zeme sa prinavrátil po administratívnej stránke len po 360
rokoch, v r. 1772, keď došlo k rozdeleniu Poľska.
V XV. storočí dochádza k husitskému vpádu z Poľska.
Podporuje ich aj poľský kráľ, ktorý vábi uhorských veľmo ov a
vyššiu cirkevnú hierarchiu, aby s ním uzavreli pakt. Za to im
sľubuje, "bez akéhokoľvek výkupného vráti XIII zálohovaných
miest, akonáhle s ním v prospech rozšírenia moci slovanstva uza-
vrú úmluvu." Takto na Horniaky prichádza zas populácia
českého, moravského a poľského pôvodu. "Ich cestu označuje od
vpádu Tatárov neznáme plienenie. Po ich návšteve sú stovky
kvitnúcich dedín zničené, vyľudnené a ľud údolia Váhu, Liptova,
Turca, Niti zo dňa na deň il svoj ivot v najväčšej neistote. Ani
kamennými múrmi obohnané hrady a mestá neboli v bezpečí.
Skalica, Trnava, Trenčín, Prešporok aj viackrát pretrpeli
obliehanie." Počas vojen veľa nemeckých a maďarských rodín
vyhubili, hlavne na Spiši a na západnej hranici. Mená starých
maďarských a nemeckých rodov zmiznú z pozemkových kníh
(Hóman Bálint - Szekfű Gyula: Magyar történet [Maďarská
história], KMENy, Bp. 19363, II., 397.; Münnich 195., 193). V r.
20
Page 19
1548 sa usadzujú v severnom Uhorsku prchajúci moravskí
anabaptisti, tzv. habáni.
Napriek celému osídľovaniu, obyvateľstvo Uhorského
kráľovstva v stredoveku z 80% pozostávalo z Maďarov
(Magyarország történeti demográfiája [Historická demografia
Uhorska], Bp. 1963, 298.).
Pre dôle itos Horniakov v rámci Uhorského kráľovstva je
charakteristické, e zo siedmich kráľovských miest v XV. storočí,
pä sa nachádza na tomto území (Prešporok, Trnava, Košice,
Prešov, Bardejov). K týmto sa pričleňujú banícke mestá (Kremnica,
Banská Štiavnica, Banská Bystrica…) Prirodzeným centrom západ-
nej časti Horniakov sa stáva Prešporok, východnej časti Košice.
Strednú čas ovládajú spomenuté banské mestá, ktoré prijali okrem
Nemcov, významný podiel slovanskej populácie poľského pôvodu.
Tieto mestá si svoj svojský ráz a hospodársku silu udr ali do vyčer-
pania rudného bohatstva (XVIII. st.). Kráľovské mestá mali svoju
samosprávu (právo voľby vlastného richtára a kňaza, samosprávy;
súdnictvo, autonómny hospodársky ivot v rámci cechov ap.) Podľa
dnešných pojmov mali občania miest kolektívne práva.
Protestantizmus sa stáva v Karpatskej kotline faktorom v
XVI. storočí. "[Na Horniakoch] v Nemcami husto obývaných
mestách rozkvitne evanjelické vierovyznanie, vy arujúce aj do
okolia." Počas nasledujúcich sto rokov toto územie sa stane
protestantským. A na toto obdobie sa kladie zosilnenie českého
vplyvu. V XVII. storočí sa začína protireformácia. (Cywiński
Bohdan: A katolikus egyház Szlovákiában a kezdetektől 1948-ig
[Katolícka cirkev na Slovensku od počiatkov do r. 1948], In:
Magyar Egyháztörténeti Vázlatok Regnum 1995, č. 1-2; 264.).
Český nábo enský vplyv pozostával z toho, e slovenskí evan-
jelici a do najnovších čias ako liturgický jazyk pou ívali češtinu
a spolu s ňou česky písanú Králicku Bibliu. Preklad časti Biblie
do slovenčiny bol vyhotovený a medzi r. 1829-32.
Situáciu komplikuje aj to, e Turci obsadia podstatnú, centrál-
nu a severovýchodnú čas Uhorského kráľovstva. Západná a sev-
21
Page 20
erná čas krajiny sa dostane do rúk Habsburgovcov. Teda aj hor-
niacki Slovania sa stanú poddanými Haburgovcov, čo ich však
neochráni pred nájazdmi a plieneniami Turkov. Uhorské kráľovst-
vo sa prakticky redukuje na široký pás, kam z juhu prichádza čas
populácie spod tureckej nadvlády. Vo väčšine Maďari, ale aj ju ní
Slovania. Turci obsadia niekoľko dôle itých pevností na ju nom
okraji Horniakov (Ostrihom 1543, Szécsény 1552, Fiľakovo,
1554, Vinohradov 1557, Jáger 1596, Nové Zámky 1663). Turci sa
však v XVII. storočí odvá ia aj vyššie. Zdaňujú a nivočia Pova ie
a po Nové Mesto nad Váhom, Pohronie po Zvolen a na východe
oblasti za Ro ňavou (Kopčan, Vojtech: Turecké nebezpečenstvo a
Slovensko, SAV, Bratislava 1986).
Preto e sa ani sultánovi, ani Habsburgovcom nepodarí
rozšíri moc na celé Uhorsko, krajina sa stane bojiskom, čo
prinieslo so sebou plynulé nivočenie populácie. Toto sa týkalo
hlavne Maďarov, vzhľadom na ich sídla.
Východná čas Horniakov, a jej centrum, Košice však medzi
rokmi 1604-1711 s prerušeniami, je súčas ou Sedmohradského
knie actva, resp. sú jeho centrom. Ústredná čas knie actva dnes
je súčas ou Rumunska. Musíme spomenú , e sedmohradské
stavy, ktoré zasadali v Torde (dnes Turda), ako prvé v Európe
vyhlásili nábo enskú toleranciu (1543), ktorú postupne rozšírili
na stále viac vierovyznaní (1552, 1558, 1563, 1568, 1573, 1579).
To bola tá prí a livá sila, ktorá protestantské obyvateľstvo
Karpatskej kotliny postavilo priamo alebo skryto do polohy spo-
jenca Sedmohradského knie actva.
Turkov sa podarilo vyhna z krajiny a po dobytí hlavného
mesta, Budína (1686). Ale vtedy si Uhorsko podriadili
Habsburgovci.
Etnická pestrofarebnos získala dôle itos len v druhej
polovici XIX. storočia, keď na scénu nastúpil nacionalizmus.
Nábo enská príslušnos - okrem stavovskej - vtedy mala do
polovice XIX. storočia oveľa vyššiu dôle itos .
22
Page 21
B3. Jedno prastaré meno - tót
Ako je vo všeobecnosti známe, slovenský jazyk patrí medzi
indoeurópske, bli šie medzi západné slovanské jazyky tak ako
jazyk poľský, český, lu icko-srbský (ich zlomky ijú vo východ-
ných oblastiach Nemecka, v okolí Drá ďan a dnes v Sasku je ich
jazyk druhým úradným jazykom), ako tie u vymretý pomerán-
sky (v Meklenbursku a Pomeránsku) a polabský ( ili na ľavej
strane Labe).
Latinský jazyk nikdy nerozlišoval Slovákov. Severouhorských
Slovanov volal v dy Sclavi, Slavus, Sclavorum, Sclavonicum,
gentis Slavae, Slavicae ap. Tieto podoby mien, a taktie ich vari-
anty zostali rovnako v dokumentoch, v horniackej latinskej liter-
atúre, ako aj v slovníkoch (Hitel 1993, č. 8).
Najstarším menom Slovanov je Slověnin, mno né číslo
Slověne. Tak ich volala aj Nestorova kronika (Kniezsa István: A
szlávok őstörténete [Prehistória Slovanov], In: Szekfű Gyula
(red.): A magyarság és a szlávok [Maďari a Slovania], Lucidus,
Bp. 2000; 6.) tak nazývali seba skoro všetci Slovania a čas
Chorvátov ešte aj v XVI. storočí Dnešné meno Slovákov tie
pochádza odtiaľ. Latinský výraz sclavus ‚otrok' sa zjavne pre-
niesol na meno privlečených slovanských otrokov do Rímskej
ríše. Ich nemecké meno bolo Winde, windisch. Odtiaľ pochádza
maďarské pomenovanie vend, ktorým sa nazývali Slovinci a
lu ickí Srbi. Toto meno: Venedi, Veneti, Vennedae sa pou íva na
pomenovanie Slovanov u v klasickom staroveku. Je isté, e
pôvodne neznamenal Slovanov. Teda aj tu sa stretávame s preno-
som mena. Pôvodne mohol označova Ilírov, ktorých miesto zau-
jali Slovania (Kniezsa 16-18.). Aj na Horniakoch sa stretávame s
takýmto pomenovaním populácie. V Košiciach je dokumento-
vaná platea Sclavorum (1401), a tú istú ulicu volajú die
Windische Gasse (1470), ako aj Totvtcza (tótutca, 1539) (Halaga,
Ondrej R.: Právny, územný a populačný vývoj mesta Košíc,
MNV, Košice 1967; 24.).
23
Page 22
S podstatným meno Slovák, ako s rodinným menom sa stretá-
vame najskôr na Morave v prvej polovici XV. storočia, neskôr v
Bardejove v r. 1444 (Encyklopédia Slovenska V., VEDA,
Bratislava 1981, 274.), ale vtedy pod ním rozumeli ešte Slovana.
Prípona -ák pochádza z českého jazyka. Severnú čas
kráľovského Uhorska po prvýkrát r. 1512 nazvali Sclavoniou,
teda Slavóniou, ale len na konci XVII. storočia je reč o tomto ter-
itóriu ako o 'slovenskej zemi' (Kristó Gyula /red./: Korai magyar
történeti lexikon [Včasný maďarský historický lexikón],
Akadémia, Bp. 1994, 652-53.).
Čo sa týka pomenovania tót, "Len pre ten ľud zostalo meno
tót, ktorí sami seba Slovincamu volali…" Teda čas Chorvátov
(Kaj-chorváti; Slavónsko volali Tótország), a čas Slovincov
(pomiestne názvy to potvrdzujú: Tótkeresztúr, Tótszerdahely, a
jeden cirkevný názov: tótsági főesperesség [tótsky hlavný
dekanát]) (Kniezsa 19.).
Meno tót prešlo v maďarčine nasledujúcim fonetickým vývo-
jom: taut-tout-toot-tót (Kristó Gyula 681-82.). Je spoločné s
menom Germánov 'tuat', z ktorého vzniklo pomenovanie 'teuton' a
neskôr sa z neho vyvinul 'deutsch' (Nemec). "Meno tót teda
pochádza z jedného - bli šie neurčeného indoeurópskeho jazyka,
v ktorom slovom taut buď nazývali seba, alebo svojho suseda.
Ako sa toto slovo stalo menom pre Slovanov, nepoznáme. Je
mo né, e na Slovanov prešlo len neskôr, po ods ahovaní sa
pôvodného ľudu taut… toto slovo nikdy nemalo urá livý význam,
ako ostatne ani dnes nemá." (Kniezsa 19.) Maďarský lingvista
slovenského pôvodu to pripomína preto, lebo dnes Slováci ijúci
na Slovensku pova ujú toto pomenovanie za pejoratívne a
urá livé. V dnešnom Maďarsku ijúci Slováci naproti tomu
dodnes seba nazývajú Tótmi. "Pre severo-uhorskú zemiansku
strednú vrstvu - ktorá čiastočne aj sama bola slovenského pôvodu
a hovorila týmto jazykom - Tót v prvom rade znamenal pod-
daného, k ni šej ľudovej vrstve patriacu osobu. Tak sa pričlenila k
názvu označujúcemu meno ľudu negatívna stereotypia a k nej sa
24
Page 23
pridru ili pohŕdavé gestá. Pre Slovákov začínajúcich tvori národ
bola podmienkou emancipácie zmena názvu ľudu v maďarskom
jazyku." (Kiss Gy. Csaba: Doslov, In: Pechány 258-59.)
"Kaša nie je jedlo, tót nie je človek, - koľkokrát sme počuli
túto jednako hlúpu, ako aj neľudskú vetu? …v mladšom veku nie
často a keď predsa, vtedy v artovnom význame. (…) Dávno sme
to počuli od všelijakých artovných samopašníkov - bez národ-
nostného rozdielu. Predovšetkým samozrejme od takých, na
rozkaz ktorých jeden Slovák alebo len z Horniakov pochádzajúci
človek nechcel vyprázdni potrebný počet pohárov s vínom.
Alebo u trpkejšie od takého, ktorý sa cítil by ukrátený, okla-
maný nejakým spôsobom od horniackeho rodáka. …kto to mohol
vymyslie …? …ten maďarský nájomný nevoľník, ktorý sa vo
svojej u šej dolniackej vlasti obával o svoj tamojší ešte skromne-
jší príjem od vlastného, ešte ni šími nárokmi pre neho
nebezpečného slovenského potulného robotníka, ktorý s ním
sú a il o zárobkové príle itosti." (Farkas Geiza: Egy csúnya köz-
mondás vége [Koniec jedného škaredého príslovia]; Századunk
1930, 413-14.) Ján Csaplovics na prelome XVIII./XIX. storočia
ešte nepoci oval pejoratívnos tohto výrazu.
Jozef Škultéty, predseda Matice slovenskej, univerzitný pro-
fesor, historik a jazykove-dec ešte v r. 1915 vystúpil proti tomu,
aby výraz tót bol vyhostený. Vtedy v jednom článku poukázal na
to, e Maďari a Slováci ijú spolu u dlhú dobu, preto je samozre-
jmé, e v maďarskom jazyku je jedno pomenovanie pre
Slovákov: tót. Vymazanie tohto historického mena prináša so
sebou okyptenie, veď predsa aj toto je dôkazom toho, e Slováci
sú staroveký ľud. Odstránenie nie je potrebné, veď národy iní
väčšinou nenazývajú jeho vlastným menom. Z Helénov sa stali
Gréci, na Deutscha hovoria Nemec. "O nás Slovákoch Maďari
hovoria: Tót nem ember (Slovák nie je človek), alebo Fogadd be
a tótot, kiver a házadból. (Prijmi Slováka, vy enie a z domu), a
preto bolo by nám azda treba zbavi sa mena tót?" Ale Švábi sa
nevzdajú svojho mena, lebo švába pomenovali podľa nich, a
25
Page 24
ďalšieho nepríjemného chrobáka pomenovali rus. Rodinné meno
Ľudovíta Štúra, ‚štúr' znamená akéhosi odporného ivočícha.
"Meno je pritom ničím; meno je vôbec prázdny zvuk. Litery,
slabiky, z ktorých sa jeho meno skladá, ani nedodávajú, ani neod-
nímajú význam ani jednotlivému človeku, ani národu." (Jozef
Škultéty: Za slovenský ivot, Matica slovenská, Martin 1998;
187. - článok: Tót-Slovák)
"Na neexistenciu slovenského národa poukazuje aj vznik a
história samotného slova slovák. ["Slovenské územie (tak ako
územie celého Uhorska) bolo podelené do komitátov (do
stolíc)… To spôsobilo, e slovenský jazyk, vyvíjajúc sa v rámci
týchto stolíc, dlho nejavil zreteľné konvergetné črty, resp. tieto
črty boli dlho rušené divergenciami vo vývine." (Slovensko -
Kultúra I., Bratislava 1979, 33.).] Názov Slovák po Bernoláka,
teda po koniec XVIII. storočia neoznačoval dnešný slovenský
národ. To len Bernolák ho začal pou íva pre etnikum ijúce v
severnom Uhorsku, na dnešných Slovákov. (…) Dnešný obsah,
význam nadobudol len vďaka Štúrovi [v tisícosemsto]štyridsi-
atich rokoch. Predtým dnešných predkov Slovákov volali Uhrata
(vo význame: ľudia z Uhier, napr. Dalimil), nazývali ich slavus,
tót, Wende, der Windische, Bohemoslavus atď. Slovo slovák sa
vyskytuje po prvýkrát v r. 1495, ale nie je celkom isté, či znamená
Slovákov. Jeden český slovník, Lactifer, v r. 1511 hovorí o
Slovákoch, čo sa vz ahuje bezpochyby na dnešných Slovákov.
Ale to je jediný istý údaj. (…) Neskôr, vo všeobecnosti Slovanom
hovorili Slováci; tak figuruje toto slovo celkom po Bernoláka,
ktorý vtedy zú il jeho význam na Slovákov. Aj gramaticky zna-
mená Slovana… Tak isto slovo Slovensko tie neznamenalo
pôvodne dnešné Slovensko. V r. 1786 M. Semian ho u pozná,
ale pou íva ho na označenie Slavónska (Dalmácia, Chorvátsko).
V dnešnom význame sa po prvýkrát vyskytuje u Dobrovského v
r. 1809. V Bernolákovom slovníku však rovnako značí Slovensko
a Slavónsko. Slovenskí spisovatelia ho tie takto u ívajú.
Nakoniec ho Štúr ustáli výlučne na dnešné Slovensko." (Vájlok
26
Page 25
Sándor: A szlovák önállóság kezdetei ]Začiatky slovenskej
samostatnosti]; In: Magyar Szemle /Bp./ 1994, č. 3, 324.)
B4. Lojality proti sebe
Národ ako výraz je skoro rovnako starý ako európska písomnos .
Ale pojem natio má pramálo spoločného s tým, čo pod výrazom
národ dnes rozumieme, lebo vtedy neznamenal viac, ako spoločen-
stvo privilegizovanej komunity šľachty. Ka dý bol najskôr členom
niektorej cirkvi, po druhé vazalom niektorého dominusa, po tretie
rytier, meš an, alebo sedliak, po štvrté poddaný niektorej koruny a
len po piate Francúz, Nemec alebo Maďar, i keď vedomie etnickej
spolupatričnosti neodškriepiteľne existovalo.
Európske národy sa čiastočne vytvorili u v X. storočí a počas
stredoveku vystupujú ako dostatočne ohraničené a typické jed-
notky, teda sa tvoria v rámci štátnych útvarov. Vytvárajú sa okolo
dynastií pred XVIII. storočím. Tak ako taliansky, francúzsky,
anglický, nemecký a španielsky, ako český, poľský, maďarský,
ruský, chorvátsky, srbský a bulharský.
V Európe predtým, v tridsa ročnej vojne bojovali Nemci proti
Nemcom, vyhnanie Turkov sa odohralo pod záštitou kres anstva,
v XVIII. storočí dynastie bojovali medzi sebou. Rozdiel bol len v
tom, e obyvateľstvo severnej a západnej Európy ilo po stáročia
v uzavretých a stabilných štábnych rámcoch. Tak spoločná
história vytvorila nevyspelé vedomie spolupatričnosti, čo
posiľňovalo aj to, e štátne a jazykové hranice boli zhruba toto né.
V ostatnej Európe mongolský nájazd, a turecké panstvo tomuto
organickému vývoju zabránilo. Ale predsa ako vzor, zápa-
doeurópsky model bol iadúcim cieľom. Veď iný neexistoval.
Rolu dynastií na konci XVIII., resp. na začiatku XIX. storočia
prevezmú masové hnutia. Odvtedy je treba by lojálnym nie k
panovníkovi, ale k národu. Aj v rámci Uhorského kráľovstva
dochádza k národnému prebudeniu. V Habsburskej ríši, ktorej
27
Page 26
súčas ou je aj Uhorsko, nevytvorí sa celý štátny rámec vyplňujú-
ci rakúsky národ (Bibó 560-61.). Napriek úsiliu dvora, vedľa his-
torických národov (ktoré dakedy disponovali samostatnou štát-
nos ou), sa prihlásili aj nové. "Slováci sú jednoducho v strednej
Európe "národným Benjaminom"." veď "Slováci sa nenarodili
"znova" v 19. storočí, oni sa v 19. storočí narodili." (Peter
Sýkora: Úvod do mytológie slovenského národa, In: Výber 1992,
č. 17, 30.; Výber 1992., č. 18, 30.)
V prvej polovici XIX. storočia celú Európu ovládnu idey
francúzskej revolúcie, ktoré v masovej podobe o ivia moderný
nacionalizmus a šovinizmus. Pôvodne sa pod nacionalizmom
rozumelo národné sebavedomie, patriotizmus, ale postupne sa spo-
jil s podceňovaním iných národov. Rodiaca sa romantika oblieka
vlastný národ do ušľachtilých a ideálnych vlastností oproti iným
národom, voči ktorým bolo potrebné - či patrilo sa - by minimálne
nedôverčivým, odmietavým. U veľmi skoro, na prelome
XV/XVI. storočia u Ludovica Tubera, jedného dubrovníckeho
mnícha sa stretávame s rasovou pýchou, ktorá sa spája s proti-
maďarským postojom, a slovenský Adam Kollár to v XVIII.
storočí u len opakuje, o ivuje a propaguje (Dümmerth: Dezső:
Írástudók küzdelmei [Zápasy literátov], Panoráma, Bp. 1987, 252-
53.). V prípade politika a publicistu Svetozára Hurbana Vajanského
(1847-1916) ije ďalej tento postoj vo forme rasovej nadradenosti:
"Keď vyššia kultúra potláča ni šiu (ako napríklad Nemci Poliakov
v Poznani, Angličania - Indov), je to surovos , krivda,
nespravodlivos , ale keď ni šia turecko-aziatska rasa [rozumej:
Maďari] utláča vyššiu indoeurópsku, to je u do neba volajúce
porušenie bo ích zákonov, odchýlka od priamej cesty rozvoja
ľudstva - je to zločin proti civilizácii vôbec" (M îńęâńęčĺ íîâî ńňč
[Moskovskie novosti] 1908.VIII. 24., In: Vajanský, Svetozár
Hurban: Listy z Uhorska, Matica slovenská, Martin 1977, 77.)
Francúzsky model národa dával rovnítko medzi územie štátu
a obyvateľstvo. Kto ije vo Francúzsku, je Francúz bez ohľadu na
materinský jazyk. Túto koncepciu poci ovala aj maďarská poli-
28
Page 27
tická elita ako vlastnú, lebo táto stála k nej najbli šie. V
Uhorskom kráľovstve Svätá Koruna symbolizovala krajinu, jej
ústavný poriadok, ktorá sa skladala z nerozlučného teritória kra-
jiny, z kráľa, zemanov a kňazov, bez ohľadu na ich materinský
jazyk. Tí poslední tvorili Natio Hungarica. Tento výraz pôvodne
znamenal "pochádzajúci z Uhier", neskôr dostal význam
"uhorský národ", a neskôr "maďarský politický národ", ktorého
členovia od r. 1848, resp. 1867, pri kráľovi sú všetci voliči kra-
jiny. Teda členom maďarského politického národa bol ka dý bez
ohľadu na rasu, nábo enstvo, materinský jazyk. Učenie o Svätej
Korune pova ovali za najvyššiu garanciu ústavnosti, samostat-
ného štátneho útvaru resp. právneho štátu (Kocsis István: A Szent
Korona tana [Náuka o svätej korune], Püski, Bp. 1995, 6.).
Zdrojom konfliktu sa stalo to, e Slováci prevzali nemecký
model, veď národne sa uvedomujúca evanjelická čas formujúcej
sa slovenskej inteligencie študovala na nemeckých univerzitách.
Nemci odlišne od Francúzov, ne ili v jednom štáte. Tak e pre
nich francúzska predstava bola nepou iteľná. Teda oproti štátne-
mu národu, prijali predstavu kultúrneho národa. Prehlásili: ka dý
po nemecky hovoriaci človek je príslušníkom nemeckého národa.
Táto koncepcia nadhodnotila jazyk a jej cibrenie a rozvíjanie,
resp. rozširovanie pova ovala za prvoradú úlohu. Dovtedy sa u
rozhodlo, e hornouhorskí Slovania nie sú "vetvou" českého
národa, ale tvoria osobitú entitu. To vytvorilo určité napätie
medzi slovenskými katolíkmi a evanjelikmi, veď poslední z nich
ako liturgický jazyk pou ívali češtinu a boli naklonení tomu, aby
pova ovali horniackych Slovanov za súčas českého národa.
Preto e Slovákov bolo málo, začali uva ova o zomknutí sa
všetkých slovanských národov, čo viedlo priamo k myšlienke
panslavizmu (k tejto otázke sa ešte vrátime). Tento trend však
nevznikol sám od seba, ale bol kyslým plodom machinácie
viedenských dvorných kruhov.
Habsburgovci sa v XVI. storočí dostali na uhorský trón, ale
celú krajinu mohli prevzia len po vyhnaní Turkov začiatkom
29
Page 28
XVIII. storočia. Prvým Habsburgovcom na uhorskom tróne bol
Ferdinand I. 19. januára 1527 sľúbil nasledovné: "V budúcnosti
maďarský jazyk a maďarský národ (ktorý na poli kres anstva si
získal veľké zásluhy) všetkými silami a schopnos ami budeme
podporova ." Potom čo prevzali krajinu, chceli ju bezo zbytku
včleni do svojej ríše. Vytvorili tajný cisársky archív, okolo
ktorého zoskupili dobre platených historikov, aby vedecký
výskum postavili do slu ieb štátneho absolutizmu. R. 1771 napr.
dali poverenie na to, aby sa našli historické dôvody na rozdelenie
Poľska, ale aj na spochybnenie ústavnosti Uhorského kráľovstva.
Viedenská tajná polícia v r. 1808 pou ila provokáciu, keď cez
tübingské kníhkupectvo Cotta vyhlásila konkurz na uznanie
maďarčiny za úradný jazyk. Dúfali, e takto získajú protiargu-
menty. Ale súbeh a protimaďarské výpady oficiálnej tlače pre-
budili maďarskú sebadôveru a parlamentné zasadnutia na začiatku
XIX. storočia objasnili svoj štátoprávny vz ah voči
Habsburskému dvoru. Vyhlásili, e Uhorsko nie je podrobenou
krajinou, ako to tvrdia podplatení viedenskí historici, teda nemô e
sa s ňou zaobchádza ako s podriadenou provinciou. "Politika
Habsburgovcov, ktorá si vytýčila za cieľ podriadenie, stala sa však
ivnou pôdou pre neustávajúce nezhody a nepokoje, počas
ktorých sa Maďari stali ‚rebelským' ivlom monarchie. (…) Preto
bola potrebná aj historiografia, aby intelektuálnymi prostriedkami
bolo mo né vykyno i z Maďarov spomienku na slobodu a
nezávislos . Pomocou násilného potlačenia jazyka sa dalo dúfa ,
e celkom splynú s ostatnými národmi ríše, aby nielen ich slobo-
da, ale aj ich existencia skončila. (…) Poštvanie Nemaďarov proti
Maďarom v krajine však viedlo k nepredvídaným následkom.
Politické vedenie Habsburskej monarchie voči sebe vyvolalo také
nacionalistické sily, ktoré pravda nikdy nesiahli k zbrani voči nej,
ako Maďari, ale ktoré po prvej svetovej vojne započali účinnú
akciu. Došlo k rozdrobeniu starého mnohonárodnostného
Uhorska, ale rozpadajúci sa rámec pochoval pod sebou aj trón
Habsburgovcov.' (Dümmerth 246-47., 262-61., 264., 266-67.)
30
Page 29
B5. Rodia sa národy
Ako sme poukázali, okolo vzniku slovenského národa je ešte
veľa nevyjasnených otázok. Príliv rôzneho slovanského etnika do
Uhorského kráľovstva samozrejme prispel k posilneniu, ak nie k
usídleniu slovanského etnika v severných regiónoch kráľovstva.
Podľa historika, ktorý je zástancom kontinuity Slovanov od 6.
storočia: "Uhorský štát… vytvoril vonkajšie podmienky na for-
movanie Slovákov ako samostatného národa, lebo od ostatných
blízkych západných Slovanov ich oddelil štátnou hranicou. (…)
…príliš krátka existencia Veľkej Moravy podľa všetkého
nevytvorila u jej obyvateľstva trvalejšie spoločné etnické pove-
domie, začlenenie… do arpadovského Uhorského kráľovstva
vytvorilo vonkajší rámec na to, aby sa zo Slovanov… formovali
etnickí Slováci." (Dušan Kováč: Dejiny Slovenska, 2001, 33.) Čo
však trvalo storočia.
V Uhorskom kráľovstve v XV-XVI. storočí sa prejavia prvé
etnické nezhody, ktoré pramenia z toho, e v mestách Nemci
nechcú prija do svojich cechov a sídiel iných (Prešov 1451,
Banská Bystrica 1481, Bardejov, Krupina 1508, Kremnica 1519,
Trnava 1551), pritom dochádza aj k násilnostiam. Panovník vo
všetkých prípadoch nariadi, aby práva boli rozšírené aj na
občanov s iným materinským jazykom. Niektoré mestá sa len s
nechudou podriaďujú panovníkovej vôli. Riešenie tejto otázky
čaká na sedmohradské knie a Štefana Bocskaiho. Jeho rozhod-
nutia potvrdí prešporský snem. Článok č. 1608/13., resp. č.
1609/44. zrovnoprávni Maďarov a Slovanov (nevynímajúc
Čechov, Moravan



Pripomienky:

Neviem veľa z histórie, ale dávnejšie som čítal nejaký článok o pôvode slova slovák a tam sa uvádzalo, že niekedy v 15. storočí v Čechách vznikla koncovka -ák. A tak nebol už pražan, ale pražák. Prenieslo sa to k nám a nebol už slovan, ale slovák. Takže máš pravdu, slovák je len všeobecným názvom tu žijúcich slovanov. Alebo skôr si myslím že názov si nezmenili. To isté platí pre slovincov. Tiež si nezmenili pôvodný starobilý názov. Pravdepodobne nebola potreba sa odlišovať od ostatných slovanov, keďže obe národy nemali vlastný štát. Slovinci názov nezmenili vôbec. Doteraz sú to Sloveni, tak ako boli Sloveni Slováci, aj názov štátu je Slovenia od slova Sloven. No a medzi nimi sú vklinení Maďari. Ale je to len názor nie som historik a informácií mám málo.

Cyrilometodská staroslovienčina bohužiaľ nebola jazykom, ktorý sa používal na území Veľkej Moravy. I keď mu obyvatelia viac-menej rozumeli, pretože bol slovanský, nikdy ho neprijali za svoj a ostal len v niektorých minoritných cirkevných obradoch. Cfr. Mýty naše slovenské, kde sa jasne hovorí, že cyrilometodská tradícia bohužiaľ nie je našou organickou kultúrnou tradíciou. To je iba romantická predstava.

samotné označenie veľkej moravy svedčí o tom, že sa jednalo o moravanov a vôbec nie je ľahostajné, či mojmír prišiel do nitry alebo pribina do mikulčíc. centrom ríše bola vždy morava. moravania ju ubránili pred starými maďarmi, kým nitriansko nechali padnúť, rovnako ako krakovsko, česko, a panóniu. nitrania a obyvatelia dnešného slovenska boli vazali moravanov, platili im dane a odvádzali mužov do vojska. romantická predstava o bratstve slovanov v rámci veľkomoravskej ríše sa zrúti veľmi rýchlo každému, kto si prečíta niečo o dejinách slovanských národov pod vládou rusov.
bolo by asi nezmyselné vyvracať spojitosť dnešných slovákov s obyvateľmi nitrianska. ale rovnaký nezmysel je aj prisvojiť si veľkomoravskú ríšu za štátny útvar predkov slovákov. pri vzniku československa sa myšlienka veľkomoravskej ríše ako ríša bratských národov čechov a slovákov dala ako-tak akceptovať, ale teraz je už čas sa zobudiť.



HÍREK
Felvidéki magyar térkép
- 2009.05.20.





Magyar élettér autóatlasz
- 2009.05.20.





Történelmi emlékesztető
- 2009.05.19.

Felvidék
Honföldünk


Nemzeti dal
- 2009.03.14.

LINK KLIKK: Esküszünk,
hogy rabok tovább
nem leszünk


Utassy József gondolata
- 2009.03.15.

Én szemfedőlapod lerántom:
Kelj föl és járj, Petőfi Sándor!
Zúg Március, záporos fény ver,
Suhog a zászlós tűz a vérben.
Hüvelyét veszti, brong a kardlap:
Úgy kel föl, mint forradalmad!
Szedd össze csontjaid, barátom:
Lopnak a bőség kosarából,
A jognak asztalánál lopnak,
Népek nevében! S te halott vagy?!
Holnap a szellem napvilágát
Roppantják ránk a hétszer gyávák.
Talpra Petőfi! Sírodat rázom:
Szólj még egyszer a Szabadságról!


A Szent Korona Őrzője
- 2009.03.11.

A Szent Korona Őrzőjének Eskü alatt tett Nyilatkozata.



Új menü
- 2009.02.27.


- Autonómia hírek máshonnan
- Mi az autonómia?
- Az autonómia kivívásának a formái
- Decentralizált autonómia
- A kisebbségi autonómia (működő
modellek, magyar elképzelések)

- Az autonómia és az új világrend
- Felvikéki hírek
- Preambulum
- Aláírásgyűjtés az autonómiáért
- A szlovák alkotmány nem tiltja az autonómiát
- A felvidéki magyarok történelme
- Csehszlovákiai kisebbségi szerződés
- Beneš-dekrétumok
- Szlovákiai nyelvtörvény
- Polgártársaim, barátaim
- Múlt, jelen, jövő
- Szlovákok igazi történelme
- Dálesz
- Erdélyi hírek
- Erdély és Székelyföld autonómiája
- Vajdasági hírek
- Vajdasági autonómiaterv
- Kárpátaljai hírek
- Kárpátaljai autonómiatervek
- Kárpátaljai autonómia-koncepciók
- A KÁRPÁTALJAI MAGYAR AUTONÓMIA
- Horvátország, Szlovénia,
Ausztria hírek

-

- Magyarországi autonómiahírek
- Magyar címer története
- 1868-as kisebbségi törvény
- Miért a 20. század?
- Autonómiák Európában

- English news
- Observations on the Beneš Decrees
- EÚ-us hírek
- Finn autonómiamodell
- Dél-Tirol és Korzika autonómiája
- Katalán autonómia
- Baszk autonómia
- Kínai autonómia - Másfajta autonómiák
- Saját írásaink
- Rólunk írták
- Az Emberi Jogok
Egyetemes Nyilatkozata

- A modern szabadságjogok
- Kirándulások a Zsitva folyócska
mentén

- Mátyusföld és Csallóköz,
Dunamenti-síkság
- Nem igaz
- Egy város a Duna két patján
- Slovenské aktuality
- Autonómia SK
- Commora Aula články
- Okolo autonómie Text
- Slováci a maďari jedna rodina
- Štúr a autonómia
- Fantázia képek
- Komáromi képek
- Olimpia 2016 Commora Aula
- Gondolatok


Történelmi párhuzam
- 2009.03.05.

Stefan Marko Daxner: "Magyarország számunkra csak annyiban létezik, amennyiben benne elismerést nyerünk." (1861)
most mi is megfogalmazzuk ugyanezt
Bósza János: "Szlovákia számunkra csak annyiban létezik, amennyiben benne elismerést nyerünk. (2009)"


Az önrendelkezésről
- 2009.03.05.

Aki esetleg mégis úgy gondolná, mi köze mindehhez, annak ajánlanám szíves figyelmébe Martin Niemüller, a német protestáns lelkipásztor gondolatait.
"Amikor elvitték a kommunistákat, én hallgattam, mert nem voltam kommunista. Amikor elvitték a szociáldemokratákat és a szakszervezeti embereket, én hallgattam, mert sem szociáldemokrata, sem szakszervezeti ember nem voltam. Amikor eljöttek és elvitték a zsidókat, én hallgattam, mert nem voltam zsidó. És amikor eljöttek és elvittek engem, már nem maradt senki, aki szólhatott volna értem."


Vígh Károly
- 2009.03.05.

„Magyarországon és máshol is (Szlovákiában is- a szerk. megj.) láttuk és megéltük, hogy a történelmi traumák és frusztrációk önsajnálatból történõ ápolása a nemzetekbõl a legrosszabb erõket szabadítja fel, amelyek csak a katasztrófát ismerik, és csak ebbõl táplálkoznak. Miért nem vagyunk képesek valami újat, reménytelibbet kezdeni?- kérdezi Churchill…”

Az élet
- 2009.03.02.

Az élet egy nagy cirkusz, ahol tanár a bohóc és nebuló a közönség.

Cikkajánló:
- 2009.03.01.

Slota sértegethet minket, klikk a képre





Autonómia terv. klikk a Commora képre
- 2006.09.01.








Szavazás a Commora Aula honlapról
- 2006.12.08.

Szavazás!

Indult 2006.11.10-én
- 2006.11.11.

Felmérés
Kell-e nekünk az autonómia

Igen minél hamarabb
Igen, de majd később
Igen, ha a szlovákok is akarják
nem tudom
Nem, mert úgyse lehet
Nem, mert rossz az időzítés
Nem, mert nincs rá szükség


Véletlen link.



Kukac.sk link felvidéki magyar fórum
- 2007.12.15.









Rovásírás
- 2007.06.09.





Újévi mondóka
- 2008.01.01.

Adja a Teremtő, hogy -
Minden rügyed megfakadjon!
Minden magod kihajthasson!
Minden dalod szívből jöjjön!
Minden napod tündököljön!
Minden szájat etethessél!
Minden élőt szerethessél!
Minden mi él üdvözöljön!
Minden álmod teljesüljön!
Minden bánat odébbálljon!
Minden csoda megtaláljon!
Minden napod egészségben,
Minden perced békességben
Teljen, az új esztendőben!
Úgy legyen!
Varga Ibolya


Lao Ce
- 2008.01.24.

Egy bölcs hadvezér azt mondotta:
"Mint a vendég, nem mint a gazda:
nem vonulok hüvelyknyit előre,
inkább egy lábnyit vissza."
Ez a tétlen cselekvés,
az erőszak nélküli siker,
az ellenség nélküli háború,
a fegyvertelen győzelem.
Harcban az ellenség ócsárlása
megsérti az út-at;
ha két hadsereg összecsap,
a kíméletesebb győzelmet arat.


Szlovák-magyar barátság
- 2009.03.14.

LONG LIVE

Szózat
- 2009.03.14.

LINK KLIKK: Szózat
Szózat ének


Vörösmarty Mihály Szózat
- 2009.03.14.

Hazádnak rendületlenül
Légy híve, oh magyar;
Bölcsőd az s majdan sírod is,
Mely ápol s eltakar.

A nagy világon e kívül
Nincsen számodra hely;
Áldjon vagy verjen sors keze:
Itt élned, halnod kell.

Ez a föld, melyen annyiszor
Apáid vére folyt;
Ez, melyhez minden szent nevet
Egy ezredév csatolt.

Itt küzdtenek honért a hős
Árpádnak hadai;
Itt törtek össze rabigát
Hunyadnak karjai.

Szabadság! itten hordozák
Véres zászlóidat,
S elhulltanak legjobbjaink
A hosszú harc alatt.

És annyi balszerencse közt,
Oly sok viszály után,
Megfogyva bár, de törve nem,
Él nemzet e hazán.

S népek hazája, nagy világ!
Hozzád bátran kiált:
"Egy ezredévi szenvedés
Kér éltet vagy halált!"

Az nem lehet, hogy annyi szív
Hiába onta vért,
S keservben annyi hű kebel
Szakadt meg a honért.

Az nem lehet, hogy ész, erő,
És oly szent akarat
Hiába sorvadozzanak
Egy átoksúly alatt.

Még jőni kell, még jőni fog
Egy jobb kor, mely után
Buzgó imádság epedez
Százezrek ajakán.

Vagy jőni fog, ha jőni kell,
A nagyszerű halál,
Hol a temetkezés fölött
Egy ország vérben áll.

S a sírt, hol nemzet sülyed el,
Népek veszik körul,
S az emberek millióinak
Szemében gyászköny ül.

Légy híve rendületlenül
Hazádnak, oh magyar:
Ez éltetőd, s ha elbukál,
Hantjával ez takar.

A nagy világon e kívül
Nincsen számodra hely;
Áldjon vagy verjen sors keze:
Itt élned, halnod kell.


Hun imádság
- 2009.03.14.

Kr.u. 410-460-ban keletkezett. Hun ezüstveretes szíjvégen rovásírással írva, a Kijevi Nemzeti Múzeumban van. A kijevi múzeumban őrzött hun övvereten, szíjvégen levő rovásírásos ima gyönyörű.

HUN IMÁDSÁG

MIATYÁNK ISTENÜNK
BENNÜNK VAN ORSZÁGOD.
ELŐTTÜNK SZENT NEVED
TÖRVÉNY AKARATOD.

MINDENNAPUNK GONDJÁT,
MAGADON VISELED.
BŰNEINKET MINT MÁSNAK,
NEKÜNK ELENGEDED.

TE KEZED VEZET
KÍSÉRTÉSEKEN ÁT,
S LEFEJTED RÓLUNK
GONOSZ JÁRMÁT.

TIÉD A NAGYVILÁG
ÖSSZES HATALMA, ÜDVE,
MINDÖRÖKTŐL KEZDVE,
LEGYEN MINDÖRÖKRE.


Petõfi Sándor: A szájhõsök
- 2009.03.17.

Meddig tart ez őrült hangzavar még?
Meddig bőgtök még a hon nevében?
Kinek a hon mindig ajkain van,
Nincsen annak, soha sincs szivében!
Mit használtok kofanyelvetekkel?
Évrül-évre folyvást tart a zaj,
És nem ott-e, ahol volt, a nemzet?
Nincs-e még meg minden régi baj?


Tenni, tenni! a helyett, hogy szóval
Az időt így elharácsoljátok;
Várva néz rég s oly hiába néz az
Isten napja s a világ reátok.
Nyujtsátok ki tettre a kezet már
S áldozatra zsebeiteket,
Tápláljátok végre a hazát, ki
Oly sokáig táplált titeket.



Áldozat s tett, ez a két tükör, mely
A valódi honfiút mutatja,
De ti gyáva s önző szívek vagytok,
Tettre gyávák s önzők áldozatra.
Hiszem én, hogy mint a fák tavasszal,
Megifjodnak a vén nemzetek,
De ti hernyók új lombot nem adtok,
Sőt a régit is leeszitek.



S oh mi vakság! fölemelte még a
Népszerűség őket paizsára,
Az elámult sokaság, miképen
Megváltóit, karjaiba zárja.
Megváltók? ők a hon eladói,
Elveszünk ez ordítók miatt...
Rólok tudja ellenünk, hogy félünk,
Mert a félénk eb mindég ugat.



Én ugyan nem állok a sereghez,
Mely kiséri őket ujjongatva,
És ha egykor közibök vetődöm,
Nem egyébért lépek e csapatba,
Csak azért, hogy fölfordítsam majd ez
Ál nagyok győzelmi szekerét,
S haragomnak ostorával vágjam
Arcaikra a bitó jelét!

Petőfi Sándor


Soviniszta
- 2009.03.26.

Illyés Gyula szerint patrióta az, aki jogot véd, soviniszta az, aki jogot sért.

Táncsics Mihály:
- 2009.03.30.

Az egyenlő szabadság
és az egyenlő jogok teszik
a forrást, melybül
mindenki egyaránt
meríthet jólétet,
bolgogságot, áldást.


József Attila
- 2009.04.03.

«az igazat mondd, ne csak a valódit,
a fényt, amelytől világlik agyunk,
hisz egymás nélkül sötétségben vagyunk.»
(József Attila)


A harc, melynek nincs győztese
- 2009.05.18.

Miért ne-ken

Nyelvlecke
- 2009.05.18.

Gyimóthy Gábor: Nyelvlecke

2009.3.11
Gyimóthy Gábor: Nyelvlecke

Egyik olaszóra során,
Ím a kérdés felmerült:
Hogy milyen nyelv ez a magyar,
Evrópába hogy került?

Elmeséltem, ahogy tudtam,
Mire képes a magyar.
Elmondtam, hogy sok, sok rag van,
S hogy némelyik mit takar,

És a szókincsben mi rejlik,
A rengeteg árnyalat,
Példaként vegyük csak itt:
Ember, állat hogy halad?

Elmondtam, hogy mikor járunk,
Mikor mondom, hogy megyek.
Részeg, hogy dülöngél nálunk,
S milyen, ha csak lépdelek.

Miért mondom, hogybotorkál
Gyalogol, vagy kódorog,
S a sétáló szerelmes pár,
Miért éppen andalog?

A vaddisznó, hogy ha rohan,
Nem üget, de csörtet - és
Bár alakra majdnem olyan
Miért más a törtetés?

Mondtam volna még azt is hát,
Aki fut, mért nem lohol?
Miért nem vág, ki mezőn átvág,
De tán vágtat valahol.

Aki tipeg, mért nem libeg,
S ez épp úgy nem lebegés, --
Minthogy nem csak sánta biceg,
S hebegés nem rebegés!

Mit tesz a ló, ha poroszkál,
Vagy pedig, ha vágtázik?
És a kuvasz, ha somfordál,
Avagy akár bóklászik.

Lábát szedi, aki kitér,
A riadt őz elszökell.
Nem ront be az, aki betér . . .
Más nyelven, hogy mondjam el?

Jó lett volna szemléltetni,
Botladozó, mint halad,
Avagy milyen őgyelegni?
Egy szó - egy kép - egy zamat!

Aki "slattyog", mért nem "lófrál"?
Száguldó hová szalad?
Ki vánszorog, mért nem kószál?
S aki kullog, hol marad?

Bandukoló mért nem baktat?
És ha motyog, mit kotyog,
Aki koslat, avagy kaptat,
Avagy császkál és totyog?

Nem csak árnyék, aki suhan,
S nem csak a jármű robog,
Nem csak az áradat rohan,
S nem csak a kocsi kocog.

Aki cselleng, nem csatangol,
Ki "beslisszol", elinal,
Nem "battyog" az, ki bitangol,
Ha mégis: a mese csal!

Hogy a kutya lopakodik,
Sompolyog, majd meglapul,
S ha ráförmedsz, elkotródik.
Hogy mondjam ezt olaszul?

Másik, erre settenkedik,
Sündörög, majd elterül.
Ráripakodsz, elódalog,
Hogy mondjam ezt németül?

Egy csavargó itt kóborol,
Lézeng, ődöng, csavarog,
Lődörög, majd elvándorol,
S többé már nem zavarog.

Ám egy másik itt tekereg,
-- Elárulja kósza nesz -
Itt kóvályog, itt ténfereg. . .
Franciául, hogy van ez?

S hogy a tömeg mért özönlik,
Mikor tódul, vagy vonul,
Vagy hömpölyög, s mégsem ömlik,
Hogy mondjam ezt angolul?

Aki surran, miért nem oson,
Vagy miért nem lépeget?
Mindezt csak magyarul tudom,
S tán csak magyarul lehet. . .!



A magyar nyelv szépségeiről sokat lehetne beszélni, hiszen nem csak Európában számít egyedülállónak. Az angolok például már nem értik Shakespeare 1600-as évek körül íródott műveit, azok eredeti nyelvezetét "óangolnak" nevezik. Érdekes belegondolni, hogy az azóta eltelt majd' 400 évben mennyit változott a nyelvük. Velük ellentétben azonban mi, magyarok a mai napig megértjük pl. az Ómagyar Mária Siralom 1300as évekre datált hangzását.
...és, hogy mit mondanak a külföldiek a magyar nyelvről? Néhány idézet:

Grimm Jakab meseíró (XIX. század), aki egyben az első német tudományos nyelvtan megalkotója is: "a magyar nyelv logikus és tökéletes felépítése felülmúl minden más nyelvet".

N. Erbersberg bécsi tudós (XIX. század): "Olyan a magyar nyelv szerkezete, mintha nyelvészek gyülekezete alkotta volna, hogy meglegyen benne minden szabályosság, tömörség, összhang és világosság."

George Bernard Shaw drámaíró (az amerikai CBC-nek adott interjújában sokkal bővebben kifejtve) mondta: "Bátran kijelenthetem, hogy miután évekig tanulmányoztam a magyar nyelvet, meggyőződésemmé vált: ha a magyar lett volna az anyanyelvem, az életművem sokkal értékesebb lehetett volna. Egyszerűen azért, mert ezen a különös, ősi erőtől duzzadó nyelven sokszorta pontosabban lehet leírni a parányi különbségeket, az ér zelmek titkos rezdüléseit."

Grover S. Krantz amerikai kutató: "A magyar nyelv ősisége Magyarországon /.../ meglepő: úgy találom, hogy átmeneti kőkori nyelv, megelőzte az újkőkor kezdetét /.../ az összes helyben maradó nyelv közül a magyar a legrégebbi."

Ove Berglund svéd orvos és műfordító: "Ma már, hogy van fogalmam a nyelv struktúrájáról, az a véleményem: a magyar nyelv az emberi logika csúcsterméke." (Magyar Nemzet 2003. XII. 2. 5. o.)

Teller Ede atomfizikus halála előtt pár évvel ezt mondta Pakson: "...Új jeles felfedezésem, miszerint egy nyelv van, s az a magyar." (Mai Nap, Budapest, 1991. 9.)
Nem különös-e, hogy a magyar tudomány minden erőt bevetve igyekszik lefokozni a magyar nyelvet, ám a külföldi szakvélemények ennek az ellenkezőjét hangsúlyozzák: nyelvünk egyedülálló nagyszerűségét, ősiségét, mi több, van ki a magyar nyelv Kárpát-medence-i ősi volta mellett is kiáll.
A genetikai eredményekből már tudjuk: teljes joggal.)

De ne csak a nyelvünket, hanem annak teremtő erejére vonatkozó véleményekre is figyeljünk:

Isaac Asimov scifi író: "Az a szóbeszéd járja Amerikában, hogy két intelligens faj létezik a földön: emberek és magyarok."

Enrico Fermi olasz atomfizikustól mikor megkérdezték, hogy hisz-e az űrlakókban, azt válaszolta: "Már itt vannak, magyaroknak nevezik őket!"

A magyar anyanyelvű nagy matematikusok is többször vallották: hja, magyar anyanyelvvel könnyű nagy matematikusnak lenni.
/VARGA CSABA : Mire lehet büszke a magyar (részlet)/
És ami mosolyt csalhat az arcotokra: Gyimóthy Gábor (Firenze 1984. X. 12.) Nyelvlecke című írása. Figyeljétek meg, hogy a mozgást kifejező igére hányféle szinonimát használ! Már kétszer is nekiugrottam, hogy átszámoljam, de egyszer 63 jött ki, másszor meg 81 - de talán a számok annyira nem is lényegesek, mint a magyar nyelv gazdagságának ténye. Talán nincs is a földön még egy ilyen nyelv, mint a mienk! Szerintem joggal lehetünk büszkék rá.
Forrás: Transylvania, 40 évf. 2. szám.
beküldő: olvasó



Ez a honlap a Commora Aula magántulajdona