Svatoštefanský deň!?

Prečo SLOVÁCI neslávia SVATOŠTEFANSKÝ DEŇ ?

A mali by ? Urcite ano, Stefan I. , prvy krestansky kral Uhorska bol aj nasim kralom a slavit by sme mali aj my. Politicky by to urcite mnohym nehralo do kariet, ale historicky a logicky by to tak malo byt.
Nitrianske kniezatstvo v samotnom pociatku vzniku Uhorskeho statneho celku bolo vyznamnym medzným pilierom a pevnym zakladom tak obrovskej stavby ako bolo toto mocnarstvo pozostavajuce z priehrstia narodov, co aj samotny prvy Uhorsky vladca dal jasne najavo zanechajuc odkaz potomkom Arpadovcov , aby boli prisni, ale spravodlivi na vsetkych rovnako.
Politicky by to mnohym nesedelo, ale logicky ano, slavit tento sviatok spolocne, ved Stefan I. kral Uhorska bol akousi predzvestou opatovneho spolocneho domova vsetkych v tomto priestore Karpatskej kotliny Ocakavam vase nazory.

Slovenské trápenie
JOZEF MAJCHRÁK, MARTIN HANUS


....Otázka, k akému historickému odkazu sa prihlásiť, však rezonuje aj dnes. Bývalý slovenský veľvyslanec v Maďarsku Štefan Markuš odmieta Mináčovu koncepciu plebejského národa a zdôrazňuje prihlásenie sa k uhorským dejinám. „Uhorskí králi boli aj našimi kráľmi. Raz sa ma jeden novinár opýtal, či by som ako veľvyslanec prebral kópiu svätoštefanskej koruny. Povedal som mu, že tak urobím veľmi rád. Hlásim sa k svätoštefanskej tradícii ako aj k cyrilometodskej tradícii. Svätý Štefan bol náš prvý kráľ. Založil multietnickú veľmoc v strednej Európe, ktorej sme boli súčasťou.“
S týmto pohľadom súhlasí aj Mikloško, podľa ktorého je hrdosť na uhorské dejiny veľmi potrebná. „Prihlásenie sa k uhorskej minulosti je absolútne nevyhnutné. Ak by to veľká časť obyvateľstva odmietla, tak sme hotoví. Potom sa naše dejiny naozaj začínajú od Štúra.“...

Urcite by ma to potesilo, v r. 1083 zasluhou uhorskeho krala Ladislava prebehla kanonizacia Stefana I. a jeho syna Imricha, ale zaroven biskupa Gerharda a pustovnikov Svorada a Benedikta, toto svatorecenie malo obrovsky vyznam v dalsom napredovani vzdelanosti v celom Uhorsku, zakladali sa nove klastory, rady a nielen pre mnichov, takze aj Slovak moze byt hrdy na sv. Stefana , prveho uhorskeho krala a prveho svatca tohto pre Europu tak vyznamneho statneho celku, ktory celych 9 storoci spolocnej pute mnohych narodov
pod Svatostefanskou korunou, dokazalo spolu zit, pracovat, ale ak bolo potrebne za nu aj trpiet , umierat , vedla seba Slovak, Madar, Srb,Rusin, Chorvat aj Rakusan. A nebola to 1OOO rocna predzvest spolocnej Europy?

____________________________
Ad honorem Dei gloriam.

máš pravdu, mnohí nemajú ani šajnu
prečo práve ten ktorý deň je dňom pracovného pokoja a že je štátnym sviatkom, tak to už vôbec nie , ale aj napriek tomu by som tento sviatok , ktorý sa slávi v Maďarsku pripísal aj Slovensku, už len kôli tomu , naše územie zohralo veľkú úlohu v budovaní Uhorska a Štefan I . ako zakladateľ kráľovstva mal v nás oporu, čo sa či on alebo jeho nasledovníci Arpadovského rodu štedro odmenili tomuto slovanskému národu.

Keby ma pozvali slušní Maďari oslavovať svätoštefánsku korunu, pozvanie by som prijal. Neodpustil by som si príležitosť niečo sa dozvedieť, dobre sa najesť gyulajky, csabajky, vypiť baracky alebo dobrého vínka.
Uhorsko som nezažil... Ale súhlasím s historikom Dvořákom sú to aj naše dejiny. Nemáme iné, prečo by sme sa ich mali zbavovať? Veď by to bolo neúctivé už aj voči našim predkom...

spoločná história nepusti, bolo aj dobre, aj zle, našim územim sa prevalilli hordy Tatarov, Turkov, kurúcke povstania pod velením Tokolyho , Rakoczyho, Veselenyho proti Viedni a tvrdému katolicizmu, vtedy trpel ako Maďar, Slovák, tak aj Nemec.

forrás: sme fórum

Kto sa skrýva v Slovákoch? Naše gény - časť 2

Jedno z tajomstiev haplotypu HG16 chromozómu Y - ugrofínsky pôvod? V koľkých z nás sa ukrýva?
zdroj: internet
Záhada ugrofínskych génov, Slováci a MaďariV dnešnom putovaní po našej genetickej histórii preskočíme rozbor genetickej príbuznosti Slovákov k iným európskym národom (o tom nabudúce) a pozrieme sa na záhadu haploskupiny chromozómu Y, ktorá dostala označenie HG 16. Táto haploskupina je totiž spájaná s nositeľmi génov predkov ugrofínskeho pôvodu, ku ktorým z jazykového hľadiska radíme aj dnešných Maďarov.

Musím na začiatku napísať, že práve HG16 sa možno viac týka Slovákov, ako Maďarov. Je to zarážajúce, ale v zatiaľ zverejnených vzorkách Y chromozómu (dedených z otca na syna) je v porovnaní väčšie percento Slovákov, ako Maďarov.

Všetky dosiaľ publikované geneticko – geografické štúdie priraďujú HG16 ugrofínskemu pôvodu. Znamená to, že v ktorej európskej populácii sa nachádza vyššie percento HG16, tá má geneticky bližšie k pôvodnému obyvateľstvu z oblasti Uralu a ugrofínskej jazykovej skupine (v Európe týmto jazykom, ktorý nepatrí do indoeurópskych jazykov, rozprávajú o.i. Maďari, Fíni a Estónci).

Ak sa pozrieme na mapku Európy rozmiestnenia haplotypu HG16 chromozómu Y, jeho najvyššia frekvencia je v populácii Mari (etnická skupina v severnej Európe), u Fínov (viac ako 2/3 genetickej výbavy), Estóncov, ale aj Lotyšov, Litovcov a časti ruskej populácie. Dokonca u obyvateľov Litvy takzvaný ugrofínsky prvok dosahuje takmer polovicu genetickej informácie mužskej populácie, bez ohľadu na to, že jazykovo patria k baltským národom (a teda bližšie k Slovanom).

Najzaujímavejší poznatok je u maďarskej populácie. Trochu odbočím pri zamyslení sa nad názvom Maďari. Podľa mňa by sme mali používať pre súčasných obyvateľov Maďarska názov Uhri – čím by sme odlíšili pôvodných ugrofínskych dobyvateľov (Maďarov) s dnešnou populáciou Maďarska. Viem, že by to vyvolalo mnohé problémy, lebo krajina by sa potom musela nazývať Uhorsko – a my pod Uhorskom chápeme nie dnešné Maďarsko, ale územie, ktorého súčasťou sme boli aj my a ktoré sme spoluvytvárali – teda aj my naň máme rovnocenné právo ako Maďari. Všimol som si, že v odborných publikáciách aj v anglickej verzii, aj v nemeckej sa toto odlíšenie používa (Hungarians – Magyars, Ungarn – Magyaren). Na druhej strane v českom a slovenskom jazyku je to obrátene (Maďaři – Uhři, resp. Maďari – Uhri, pričom Slováci pod pojmom Uhri práve chápu všetkých obyvateľov Uhorska bez národnostného odlíšenia).

V maďarskej populácii podľa niektorých štúdií HG16 absentuje úplne, podľa iných dosahuje nízke hodnoty – asi 3 percentá genetickej informácie maďarských mužov. Pritom u Slovákov tieto hodnoty vo všetkých zverejnených štúdiách sú okolo 4 percent.

Teda kto má viac ugrofínskych predkov – Slováci alebo Maďari? Prečo dnešní Slováci sú nositeľmi vyššieho percenta HG16 ako Maďari? A čo je ešte zaujímavejšie, predchodcom haplotypu HG 16 je typ HG12. A tento sa okrem uralských národov vyskytuje, síce v malom množstve, ale predsa – u Čechov. HG12 nemajú ani Fíni, ani Maďari, ani Slováci. Okrem Čechov ho v sebe nosia Rusi a samozrejme väčšina národov žijúcich na Urale (pozri mapku).

Tu musím pripomenúť, že vzorky boli skúmané na základe dnešných politických hraníc, teda vzorky z Maďarska nezahŕňajú maďarskú národnosť v Rumunsku a na Slovensku a ako Slováci sa chápu všetci obyvatelia Slovenska v dnešných hraniciach.

Aké môžu byť vysvetlenia? Veľmi rôznorodé a diskutabilné. V prvom rade, vzoriek je stále málo, aby mohli byť presným obrazom celej populácie. Po druhé, na Slovensku nebol publikovaný geneticko – geografický atlas, ktorý by regionálne určil hranice aj napríklad HG16 (pre Slovákov možno bude zaujímavejší HG1, ktorý je kľúčom ku keltským predkom – o tom v ďalších častiach).

V Strednej Európe, HG 16 môže znamenať pohyby predkov Maďarov v karpatskej kotline, ale aj nemusí. Môže byť staršieho pôvodu, čo vidno na príklade HG12 u Čechov. Tam je možné sa domnievať, že má oveľa starší pôvod. Isté je, že 4 percentá českej populácie má starodávne uralské korene, ktoré sa zachovali v ich genetickej výbave až do dnešných čias. Dnes je ťažko špekulovať, kto boli tí votrelci na koňoch z Ázijských stepí – Avari, Húni? Niekto dávno pred nimi? Ale hory okolo dnešného územia Čiech sú vynikajúcim úkrytom pre prežitie etník aj tisícročia.

Ak prijmeme teóriu, že HG16 je ukazovateľom maďarskej kolonizácie do Európy, musíme priznať, že Slováci podľa všetkých výskumov skutočne vykazujú vyššie percento genetickej výbavy ugrofínskeho pôvodu ako Maďari. Realisticky vzaté, je to možné.
A/ Dnešní vedci sa domnievajú, že v skutočnosti Maďari si udržali jazyk, ale nie genetickú výbavu po ugrofínoch preto, lebo ich bolo málo, avšak mali spoločenskú dominanciu – vládnuca vrstva presadzovala svoje kultúrne hodnoty, ale geneticky asimilovala do pôvodnej populácie (aj jazykovo je Maďarčina pomerne vzdialená od Fínčiny – je v nej vyše 30 percent slovanských slov, vysoké percento germánskych a románskych slov, ale aj turkického pôvodu). Poznámka: maďarskí archelógovia tvrdia, že po príchode Maďarov do karpatskej kotliny ich bolo viac ako 40 percent celkovej populácie, čo je veľké množstvo. Môžeme polemizovať aj o tomto ich tvrdení. Ale po ich krvavej porážke Nemcami v 9. storočí, po asimilácii so Slovanmi a Germánmi, po mongolskom vpáde a vojnách s Turkami museli etnickí Maďari utrpieť vážne straty. Práve asimiláciou (dobrovoľnou aj vynútenou) s inými etnikami si uchovali jazyk, ale stratili pôvodné ugrofínske gény.
B/ Maďari na svojej veľkej ceste do Európy niekoľko storočí brázdili stepi Ukrajiny – už tam mohli stratiť ugrofínske gény. Prečo ale potom majú tak málo turkických, a balkánskych génov?
C/ HG16 v dnešných Slovákoch môže znamenať pretrvávanie húnskej, avarskej, ale i staromaďarskej populácie. Z archeologického hľadiska vieme, že starí Maďari, ale pred nimi aj Avari, dávali svoje najlepšie vojenské posádky ako strážcov brodov riek, opevnených miest a sídiel, ale aj k hraniciam hlboko do slovenského územia. Práve títo „praví“ ázijskí bojovníci postupne asimilovali a splynuli so slovenským obyvateľstvom – to sa týka aj Sekulov, Plavcov a iných ázijských skupín.

K bodu C: Skúste sa pozrieť na históriu vlastnej obce. Možno budete prekvapení, že ju založili „hostia“, teda Sekulovia alebo Plavci (tí sú turkického pôvodu), či starí Maďari (Plavecký Mikuláš, Bešeňová, Uhrovec – už podľa názvu). Potom pochopíte, prečo vaša dcérka má krásne orientálne črty. Nehľadajte v tom hneď niečo nekalé. Gény si nedajú povedať, a občas sa opäť nekompromisne objavia až po štvrtej generácii. A práve vy ste nositeľmi haplotypu HG16, aj keď odoberáte časopis Slovenské národné noviny.

Poznámka na záver tejto časti: Tak, ako je mozog plný tajomstiev a je nepreskúmaný, aj DNA z veľkej časti nepoznáme. Nie je možné hodnotiť etnogenézu jednotlivca, a vôbec už nie národa na základe jediného ukazovateľa, teda ani v tomto prípade len na základe HG16. Národ je vytváraný celým komplexom rôznych vplyvov, a nie len genetických. Berme teda tento článok len ako malú kvapku do mora poznania. Nechcel som sa pokúšať robiť prehnané závery - ešte nás čaká veľa prekvapení a objavov. Ale tým je svet krásny.

Nabudúce si povieme o Keltoch v nás, aj z hľadiska toho, čo nám prezrádza DNA.

Literatúru a zdroje, z ktorých som čerpal dnes, uverejním tiež v tretej časti. Krásny víkend.

Martin Malobický, piatok 5. mája 2006 13:30

čitateľ:Slovaci sú maďarskejší ako Maďari
príspevok

Tento výborný článok mi potvrdil to čo si už dlhú dobu myslím - jednoducho rozdelovanie ludí na rasy, národy a etniká je nielen nezmyselné, ale v prvom rade nevedecké. Nech si to hocikto nazýva národnou hrdosťou nacionalizmom alebo patriotizmom pre mňa je to len obyčajná primitívna xenofóbia prípadne predhistorická potreba zaradiť sa do tlupy.
To že Maďari sú v podstate zmes potomkov južných a západných slovanov, trochu germánov a románov mi bolo jasné hneď ako som stretol prvú modrokú-blonďatú maďarku(moja bývalá). Ale to že Slováci majú viac staromaďarských génov ako samotní Maďari je pre mňa novinka, ale je pravda že horné uhorsko bolo dlhú dobu izolované od zvyšku slovanských národov práve v čase keď boli Maďary a južní Slovania pod vplyvom Turkov.
- Velmi si vazim reakcie vsetkych, ktori tu prispeli do diskusie, ale najma Ragnara a Andreja. Vela som sa z diskusie vas dvoch naucil a nemam co dodat. Ak by som nepisal ten clanok ja, mam presne tie iste poznamky. Ale naozaj, tym sa mi tato tema tak velmi paci - je pritazliva, a tapeme v hmle nedostatocnych informacii. Posledna Andrejova poznamka je presne to, co som cital vo viacrych zdrojoch k clanku. Nechcem vsak predbiehat dalsi text, ale viaceri vedci sa zhodli na jednom: geneticka informacia (tu skumana cez chromozom Y) ma vacsi suvis s geografiou ako s etnicitou (lingvistikou) - aj ked suvis tam je. V dalsej casti pripojim mapku, ktora vystizne podpori vyssie spomenuty nazor. No, aby som tolko nezavadzal - vyskumy (aj nezavile na sebe) potvrdzuju, ze geneticky su si blizki Cesi, Slovaci, Madari (bez ohladu na jazyk), na druhej strane Litovci, Lotysi, Estonci a Fini (bez ohladu na jazyk) atd. je tu ale zahada tzv. genetickych geografickych zlomov - genetickych barier, jedna z nich ide prave cez Strednu Europu. Ale o tom tiez nabuduce.
Velka vdaka za prispevky, za nazory, su perfektne a velmi mi pomahaju vo vlastnych pochybnostiach. sme-diskusie

Hrdosť na slovenské dejiny

Výstava Nikdy znova (Never Again) 1945-1948, ktorú v utorok otvoria v EP chce podľa Edit Bauer odtabuizovať biele miesta slovenských dejín, ktorými sú i deportácie Maďarov zo Slovenska do Čiech
Čaplovič: Výstava v Bruseli históriu dezinterpretuje

BRATISLAVA 11. septembra (SITA) - Výstava Nikdy znova (Never Again) 1945-1948, ktorú v utorok otvoria v Európskom parlamente (EP) v Bruseli, patrí medzi cielene organizované podujatia namierené na dezinterpretáciu vzájomných slovensko-maďarských politických a historických vzťahov, tvrdí to vicepremiér Dušan Čaplovič (Smer-SD).

Podpredseda vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny tak reaguje na výstavu, ktorá, ako sa ďalej uvádza v jeho stanovisku, má pripomínať 60. výročie "deportácie Maďarov z Československa na základe kolektívnej viny“. Spomínaný citát, ako aj obsah výstavy z Múzea maďarskej kultúry a Podunajska v Komárne je zjavným falšovaním dejín, tvrdí Čaplovič.

"Treba zdôrazniť, že nešlo o deportácie, ale o výmenu obyvateľstva na základe zmluvy medzi Československou republikou a Maďarskou republikou," konštatuje ďalej vicepremiér pre menšiny. Zároveň upozorňuje, že na výstavu pozývajú poslanci zo skupiny Európskej ľudovej strany a Európskych demokratov: Péter Olajos z Maďarskej republiky a Edita Bauerová a Arpád Duka-Zólyomi zo SR.

"Takéto aktivity zo strany poslancov zvolených za Slovenskú republiku, konkrétne za SMK, neprispievajú k potrebnému vzájomnému porozumeniu medzi našimi národmi a tu žijúcimi národnostnými menšinami, o čo sa snaží vláda Slovenskej republiky, a po ktorom volá prevažná väčšina občanov aj z jazykovo zmiešaného územia," uvádza Čaplovič. Podľa neho netreba otvárať jazvy minulosti, ale riešiť problémy vzájomnou toleranciou a porozumením. Agentúru SITA o stanovisku D. Čaploviča informoval Ľubomír Šišák, poverený riadením kancelárie podpredsedu vlády.

Výstava Nikdy znova (Never Again) 1945-1948 nie je o vysídlení Maďarov zo Slovenska do Maďarska ale o ich deportácii zo Slovenska do Čiech, uviedla pre agentúru SITA poslankyňa EP za SMK Edit Bauer. Podľa nej "išlo o formu núteného pobytu a nútených prác". Edit Bauer zároveň tvrdí, že výstava je zostavená z dobových dokumentov a teda nemôže falšovať dejiny. "Ide o biele miesto slovenskej historiografie a v tejto súvislosti je mi veľmi ľúto, že to pán Čaplovič ako historik nesprávne interpretuje", konštatovala europoslankyňa. To svedčí o tom, že slovenská historiografia sa s touto kapitolou ešte nevyrovnala, dodala pre agentúru SITA Edit Bauer v reakcii na stanovisko D. Čaploviča.
Forrás: Sme

Vysoká hra patriotov
LUKÁŠ KRIVOŠÍK
Vzťahy Slovákov a Maďarov pripomínajú nekonečnú šachovú partiu. Na oboch stranách sú žiadaní najmä inteligentní stratégovia. No my Slováci do tohto zápasu zvykneme zásadne nominovať len krčmových krikľúňov, čo nepoznajú pravidlá kráľovskej hry a ohrozujú naše vlastné figúrky.

Volebný zisk SNS svedčí o tom, že u nás niečo nie je v poriadku vo vzťahu väčšinového národa a najväčšej národnostnej menšiny. Priveľa ľudí má pocit, že Maďari majú viac práv, ako si zaslúžia, že sú arogantní a svoj pocit povýšenosti dávajú našim ľuďom bolestivo najavo najmä tam, kde sú vo väčšine. Príbeh o potravinách na juhu, kde slovenského zákazníka nechceli obslúžiť, zľudovel. Nikomu zatiaľ nezišlo na um, že možno ho nechceli obslúžiť, lebo išlo o samoobsluhu...
V každom prípade, jeden z dôvodov napätia je aj nedostatočná analýza problému zo strany slovenskej pravice. Doteraz existovali zo slovenskej strany k maďarskej otázke len dva prístupy: nacionalistický a ľavicovo-liberálny. Jeden reprezentuje SNS: pre nich je Maďar synonymom diabla a treba ho hnať za Dunaj. Druhý postoj reprezentuje trebárs Miroslav Kusý, podľa ktorého medzi Slovákmi a Maďarmi v zásade žiadny problém neexistuje a oba národy môžu kráčať spoločne k svetlým európskym zajtrajškom.

.pestrosť individuálnych identít
Slovenskí konzervatívci by pri svojej analýze mali vychádzať z pestrej palety ľudských identít. Každý máme v prvom rade individuálnu identitu, potom sme súčasťou nejakej rodiny a rôznych priateľských kolektívov.
Širšia identita je regionálna a národná.
No každý z nás má aj civilizačnú a všeľudskú identitu. A práve na tomto poznaní treba stavať konzervatívnu odpoveď. Slovákov a Maďarov spája civilizačná príslušnosť k Západu a často aj rodinné, kolegiálne či priateľské väzby. Rozdeľuje ich národnosť, ktorá sa u našich dvoch národov definuje v prvom rade prostredníctvom jazyka. SNS sa správa ako keby tieto národy boli z dvoch odlišných planét. Ľavicoví liberáli zase zatvárajú oči pred rozdielmi, ktoré medzi Slovákmi a Maďarmi objektívne existujú.
Ignorujú mimoriadne zlé skúsenosti oboch strán s tou druhou a tiež skutočnosť, že udržateľný modus vivendi je možné dosiahnuť len na báze spoločného záujmu, nie idealistických deklarácií. Jediná realistická perspektíva je tá konzervatívna, keďže len ona dokáže posúdiť, čo máme spoločné a čo nás prirodzene rozdeľuje. Národná stopa v našich hlavách je odlišná a z toho pramení prirodzene odlišný pohľad na mnohé politické témy. Toto treba akceptovať, a preto majú zástupcovia maďarskej menšiny legitímne právo o čokoľvek väčšinový národ požiadať. My však máme právo niektoré ich požiadavky odmietnuť. Podobne majú legitímne národné záujmy obe republiky. Maďarské a slovenské politické elity majú už desaťročia, ba storočia rozohranú šachovú partiu. Je to vysoká hra patriotov, v ktorej ide často o to, kto z koho, i keď konečný mat jednej alebo druhej strany je asi nedosiahnuteľný. Ak sme už realitu šachovnice akceptovali, natíska sa otázka, ako hrať hru efektívne? Ak sa totiž pozrieme na históriu slovenskomaďarských vzťahov, s hrôzou zistíme, že proti sústredenému šachovému veľmajstrovi často sedí tupý neandertálec, čo kyjakom búcha do stola, pravidlá hry však nepozná.

.poznaj svojho Maďara
Hovorí sa, že inteligencia je schopnosť rozlišovať. No v očiach mnohých Slovákov prevláda inštinktívna predstava o Maďaroch ako o monolitnej mase, ktorá svorne, deň a noc, nerobí nič iné, len plánuje obnovu Veľkého Uhorska. Slovensko je pritom len jedným zo siedmich susedov Maďarska a je veľmi nepravdepodobné, že zmyslom existencie maďarskej diplomacie je zlovoľne ubližovať našej krajine.
Treba rozlišovať minimálne medzi maďarskou menšinou na Slovensku a Maďarskou republikou. Záujmy oboch týchto entít sa nie úplne prekrývajú a podobne nie sú úplne rovnaké ani ich neuralgické body so Slovákmi. Samotné Maďarsko je politicky polarizované aspoň tak silno ako Slovensko. Pokiaľ ide o maďarskú menšinu u nás, tá je voči Slovákom v dvojakom postavení.
V rámci štátu sú menšinou, ale na územiach, ktoré obývajú, sú často vo väčšinovom postavení voči občanom slovenskej národnosti.
Maďari v Maďarsku svojimi krajanmi v zahraničí ľudsky často opovrhujú a berú ich ako Maďarov druhej kategórie. Americký výskum na južnom Slovensku spred pár rokov pritom celkom jasne ukázal, že drvivá väčšina našich maďarských spoluobčanov odtrhnutie odmieta. Podiel Maďarov na slovenskej populácii sa pritom medzi rokmi 1991 – 2001 znížil z 10,8 na 9,7 percenta.
Slovenské elity asi ťažko uspejú v šachovej partii s južným susedom, ak nebudú poznať jeho taktiku, silné i slabé stránky a chyby, ktorých sa jeho politická reprezentácia dopustila v minulosti. Štúdium maďarskej histórie a reálií by malo byť povinnou výbavou nielen slovenskej diplomacie, ale aj krčmových rodoľubov, ak chcú v tejto hre uspieť. Ak by si však „hejslovák“ prečítal napríklad vynikajúcu knihu Paula Lendvaia Maďari – tisícroční víťazi v porážkach, asi by sa len rozčuľoval, kde, ako a prečo autor tak málo spomína Slovákov. Koreňom slovensko-maďarského sporu je jazyk. Keď sa ku koncu 18. storočia začínalo na oboch stranách Dunaja národné obrodenie, Slováci aj Maďari boli už stabilne konfesijne rozdrobení na katolíkov a protestantov.
Ak chceli budovať na niečom svoju etnickú identitu, mohol to byť jedine jazyk. Ani v čase najostrejšej maďarizácie to nikdy nebol vyhladzovací boj. Bol to súboj dvoch jazykov. Mohli za to, paradoxne, Slováci. Maďarskí sociológovia na začiatku 19. storočia prišli so znepokojujúcim zistením. Maďari boli v mnohonárodnostnom Uhorsku nielen menšinou, ale trendy jednoznačne svedčili o tom, že slovanské obyvateľstvo, všade tam, kde bolo vo väčšine, a zvlášť Slováci (!), neúprosne asimilovalo miestne maďarské, a dokonca nemecké obyvateľstvo. Nešlo o proces, ktorý by niekto nariaďoval zhora. Dial sa prirodzene, zmiešanými sobášmi, z ktorých vychádzali Slováci a, samozrejme, ich vysokou natalitou. Maďari mali vtedy dve možnosti: mohli si vziať k srdcu radu svojho prvého kráľa svätého Štefana, ktorý vo vladárskych poučeniach synovi Imrichovi veľmi liberálne odporúčal zachovávať mnohonárodný charakter Uhorska. Alebo si mohli vziať príklad z vtedajšieho Francúzska, kde budovali centralizovaný štát a neľútostne asimilovali všetky etnické menšiny.
Vybrali si druhú možnosť. Potrebnú ideológiu dodali Nemci Herder a Hegel a zbožšťovanie štátu s chápaním národnej príslušnosti ako morálnej kategórie samej osebe sa mohlo začať. Pravda, z tých istých otrávených plodov spoločenských ideológií 19. storočia čerpali aj slovenské elity a neskôr sa obe strany od seba navzájom učili nacionalizmu a xenofóbii. Spreneverenie sa radám svojho prvého kráľa viedlo po prvej svetovej vojne k strate jeho tisícročnej ríše. Maďarsko po Trianone pripomínalo človeka, ktorému amputovali horné aj dolné končatiny.
Že nasledovali fantómové bolesti v údoch, ktoré Maďari nenávratne stratili, bolo pochopiteľné.
Snáď až po svojej druhej porážke v roku 1945 si náš južný sused začal bolestivo zvykať na život v okyptenom štáte. Maďarská okupácia južného Slovenska a neskôr Benešove dekréty opäť zaťažili obojstranné vzťahy. Dnes sú Maďarsko i Slovensko provinciami globalizovaného liberálneho impéria, ktoré hranice skôr odstraňuje, ako posúva. Dnes nejde o to, kto koľko územia obsadí, ale kto získa viac investícií a ako sa mu podarí zlepšiť život svojich občanov. V tomto zmysle možno radu premiéra Gyurcsányho maďarským podnikateľom, že ak chcú dobré podnikateľské prostredie, nech idú na Slovensko, interpretovať ako maďarské sebaponíženie.
No ak sa raz dnešný liberálny svetový poriadok zrúti, vzťahy Maďarska a Slovenska sa môžu opäť stať nevraživými.

.čo treba vedieť o Maďaroch
Maďarom sa dá pripísať veľa dobrých i zlých národných vlastností. Kedysi mali najvyššiu koncentráciu šľachty v Európe. Išlo často o hrdých, vkusných a šľachetných ľudí a ich vyberané spôsoby prešli aj na pospolitý maďarský ľud. Človek si tieto veci v kontakte s Maďarmi často všimne. Pozitívne vytŕča aj maďarská literatúra. No prehnaný rešpekt nie je na mieste. Kto trochu sleduje maďarskú politickú scénu a zápolenie nacionálno- socialistického Fideszu s postkomunistami, musí nevyhnutne prísť k záveru, že tento národ nijakým spôsobom nevytŕča z medzí všadeprítomného stredoeurópskeho zmätku. Sú to prosto takí istí mamľasi, ako sme my, Česi alebo Poliaci, v niečom možno lepší, v inom však oveľa horší.
Špecifický je maďarský vzťah k svojim Židom, ktorý by si zaslúžil osobitné spracovanie. Židia maďarský národ obohatili po všetkých stránkach, no dnes je v špičkách strany Fidesz snáď viac antisemitizmu ako v špičkách slovenských nacionalistov. Pozitívom je maďarská nepoddajnosť. Hoci Sovieti ich revolúciu z roku 1956 utopili v krvi, ich nový miestodržiteľ János Kádár vedel, že nemôže veľmi uťahovať národu opraty, inak sa mu zase vzbúri. Výsledkom bol gulášový maďarský socializmus. Toto je v ostrom protiklade k nášmu roku 1968. Česi a Slováci nebojovali a dôsledkom ich pasivity voči okupantom bola normalizácia a najtuhší totalitný režim v strednej Európe. Maďarskou Achillovou pätou je pýcha.
Vďaka nej (a ešte tomu, že nám chrbát v minulosti kryli Česi) Slováci nemuseli v tejto šachovej partii ťahať za kratší koniec, aj keď je ich oveľa menej. Z maďarských sebaklamov netreba mať komplexy (ako Jerguš Ferko v rovnomennej knižke), ale takticky na nich stavať. Našou Achillovou pätou je naproti tomu hlúposť. Najmä preto, lebo do slovensko-maďarskej šachovej partie zásadne vyberáme nešachistov.
Autor je šéfredaktor www.prave-spektrum.sk
forrás:tyždeň