Commora Aula honlapja-Ne a tömegben kiabáld az igazadat, hanem azzal szemben
Az autonómia örök aktualitása miatt, egy effektív konfliktusmegoldó módszer, egy történelmi igazságtalanságokat kiegyenlítő legitim követelmény.

MENÜ


BELÉPÉS
Azonosító:

Jelszó:

Elfelejtett jelszó
Regisztráció



***** Španielsko je pripravené poskytnúť Baskicku rozsiahlejšiu autonómiu. Uviedol to španielsky premiér José Luis Rodríguez Zapatero počas stretnutia s baskickým premiérom Juanom Josém Ibarretxem. *****V decembri 1979 Katalánsko opäť získalo štatút autonómie a v januári 1980 sa konali prvé voľby. Parlament si v marci toho istého roku zvolil nového prezidenta - Jordiho Pujola, ktorý prezidentuje až dodnes. Tomu sa podarilo význam autonómie znásobiť vstupom Španielska do Európskej únie, ktorej podstata leží v regiónoch. I preto je súčasné šesťmiliónové Katalánsko bohatým regiónom, ktorý dodnes ryžuje na autonómii postavenej ešte v 30. rokoch. *****Z politického hľadiska je Dánsko konštitučnou monarchiou, pod ktorú spadajú aj dve samosprávne oblasti: Faerské ostrovy a Grónsko. Faerské ostrovy získali autonómiu v r. 1948 a Grónsko získalo štatút medzinárodnej autonómie až v r. 1979. *****V súčasnosti má Škótsko veľmi výraznú autonómiu reprezentovanú nielen pomerne zvláštnou menou – škótskou librou (v Škótsku majú právo emitovať bankovky tri banky, pričom kurz škótskej libry k libre britskej je stále 1 : 1), ale hlavne obnoveným škótskym parlamentom, ktorý má na základe referenda z roku 1997 pomerne rozsiahle rozhodovacie právomoci. *****



autonómia – ústavou zaručené právo určitej územnej jednotky riešiť samostatné otázky špecifického záujmu v rámci väčšieho celku podľa vlastných noriem a prostredníctvom vlastných orgánov

- oprávnenosť na samostatnú legislatívnu činnosť danej oblasti

- oprávnenie inštitúcie formulovať svoj právny a politický status


Menšiny na SK

Menšiny na SK

ČSR vznikla na troskách rozbitej Rakúsko-Uhorskej monarchie a základným rysom, ktorý po nej zdedila bolo spolunažívanie viacerých národov v jednom štátnom celku. Okrem štátotvorných národov, podľa ktorých republika dostala názov - Česko-slovenská, v nej počas celej existencie prvého československého štátu spolunažívali aj veľké národnostné skupiny Nemcov, Poliakov, Maďarov, Ukrajincov a Rusínov, židov a Rómov. V celkovom pomere bol ich počet nasledovný. S celkového počtu 13,6 milióna obyvateľov bolo 6,8 milióna Čechov, 3,5 milióna Nemcov, 1,8 milióna Slovákov, po 700tisíc Poliakov a Maďarov, asi 560tisíc Ukrajincov a Rusínov, do 100tisíc židov a Rómov.
Napriek mnohoetnickosti vnútorného súžitia v štáte bola Československá republika navonok vnímaná ako jednotný štát formou i obsahom.Vo vzťahu k národnostnej problematike sa to prejavilo v politickej, administratívnej i zákonodarnej oblasti už hneď v prvých rokoch po vzniku Československej republiky.
Už samotný vznik Československého štátu bol politicky zdôvodňovaný ideou tzv. čechoslovakizmu. Ten v svojej pôvodnej verzii sa zrodil z príbuzného snaženia národno-obrodeneckých skupín Čechov i Slovákov v 19. storočí, ktorého hlavnou myšlienkov sa stala idea československej vzájomnosti, vnímaná ako základ národného i kultúrneho spojenectva v boji proti národnej diskriminácii jedného i druhého národa v rakúsko-uhorskom súštátí. Postupne sa pretavila aj do politickej podoby, napr. už v prvom desaťročí 20.storočia v politických prejavoch amerických Čechov a Slovákov, ktorý skôr ako samotná slovenská politická scéna dospeli k myšlienke o možnej spoločnej štátnosti.
Už hneď po vzniku samostatného československého štátu sa politický čechoslovakizmus stáva "nevyhnutným" pre českú politickú reprezentáciu v súvislosti so strachom pred možnou politickou prevahou Nemcou a iných národov v štáte.
Prvotný obsah čechoslovakizmu v politickom ponímaní ako politickej spolupráce Čechov a Slovákov v jednotnom štáte vznikol aj z potreby presadiť sa na medzinárodnej scéne. Keď v r.1916 vznikla v Paríží československá rada, boli jej predstavitelia - Masaryk, Štefánik, Durych, boli vnímaní západnými diplomatmi a politikmi ako predstavitelia jediného národného snaženia a keď ich úsilie spolu s úsilím domáceho politického odboja vyústilo do vyhlásenia samostatného Československa, bolo by pravdepodobne diplomaticky i politicky trieštiť svoje sily a vyhlasovať ešte ďalej potrebu osamostatnovať sa jednotlivých národných skupín v rámci ledva dosiahnutej mladej československej štátnosti. Navyše, mnohoetnickosť štátov strednej a východnej Európy, či už bývalého Rakúsko-Uhorska, alebo nástupníckych štátov bola svojou odlišnosťou vo forme a obsahu štátu nepochopiteľná a nezrozumiteľná pre západné veľmoci (Francúzsko, Veµká Británia), ktoré v tomto zmysle formu a obsah štátnosti nerozlišujú. To znamená, že francúzsky občan je automaticky Francúzom, občan Veľkej Británie Britom.
Politický čechoslovakizmus prvej republiky sa však veľmi skoro dostal na "nesprávnu koľaj" pretože ani vyhlásenie Československej republiky, a ani prvé zákonodarné akty, vrátane ústavy z 29.2.1920 nerešpektovali politické dohody medzi Čechmi a Slovákmi z predchádzajúceho obdobia, t.j. Clevlendskú a Pittsburgskú dohodu. Slovensko a slovenský národ v ČSR nevytváral samostatný štátoprávny politický prvok ani vo forme federácie (Clevlendská dohoda) ani vo forme autonómie (Pittsburgská dohoda). Politický čechoslovakizmus bol navyše zavádený prijatím zákona o tzv. československom jazyku, ktorý mal byť v predstavách zákonodarcov oficiálnym úradným jazykom v ČSR, hoci v skutočnosti žiaden takýto jazyk neexistoval.
Lepšie ako Slováci v tomto ohľade dopadli Rusíni a Ukrajinci, ktorým politickú autonómiu vydobili svojou dôraznou aktivitou ich americký súkmeňovci a Rusíni a Ukrajinci získali 10. septembra 1919 autonómiu Podkarpatskej Rusi, ktorá im vydržala až do roku 1928. Rozbilo ju až prijatie zákona o tzv. krajinskom zriadení v ČSR, kedy sa síce celkový charakter Československa nezmenil, ale Československo bolo rozdelené na štyri tzv. krajiny - Česká, Moravsko-sliezka, Slovensko a Podkarpatská Rus.
Čechoslovakizmus sa v 1. ČSR prejavil veľmi negatívne predovšetkým v ekonomickej a sociálnej oblasti. Už v 20. rokoch sa začalo s výrazným odbúravaním priemyslu zo Slovenska, čoho dôsledkom bola nezamestnanosť, chudoba, hlad a vysťahovalectvo.
Strach s nemeckého etnika v rámci Československa nebol neopodstatnený. Hneď pri vzniku ČSR sa ozvali aj český Nemci, ktorí odmietli nárok československého štátu na nemecké územia a ohlásili vznik autonómneho útvaru v rámci nemeckého Rakúska pod názvom Deustchebohmen s centrom v Liberci. Hneď nato Nemci z Moravy a Sliezka vytvorili vlastnú provinciu s názvom Sudetenland a vzápätí ich nasledovali Nemci z južnej Moravy a Šumavy. Všetci vyjadrovali prianie stať sa súčasťov nemecko-rakúskeho štátu, a v tomto zmysle požiadali o podporu amerického prezidenta Wilsona. Hoci ten na ich žiadosť nijako nereagoval a českým úradom a armáde sa do roku 1918 podarilo všetky uvedené územia spacifikovať a dostať pod jednu spoločnú správu, aktivita nemeckého etnika počas 1.ČSR tým nebola zažehnaná. Napr. už v roku 1926 sa dostávajú jeho predstavitelia do vlády, ale oveľa vážnejším do budúcnosti sa stal vznik sudetonemeckého národného hnutia, ktoré sa r. 1933 sformovalo do politickej Sudetonemeckej strany vedenej Konradom Henleinom. Tejto strane sa vo volebnej spolúpráci so slovenskom karpatonemeckou stranou podarilo volebné víťazstvo.
Podobné úsilie ako Nemci vyvýjalo aj maďarské etnikum, ktoré sa prejavilo predovšetkým v 30.rokoch už ako výrazne iredentistické. Ich snaha o revíziu Trianonskej zmluvy a rozbitie stability československého štátu smerom do vnútra i navonok (malá dohoda) bolo až okate riadené z Budapešti. Maďarské strany počas celého obdobia existencie 1.ČSR získavali stabilný a pomerne vysoký počet volebných hlasov v každom volebnom období. Po r. 1935, keď sa zjednotili do Maďarskej národnej strany (Esterházy) sa svojím napojením na Budapešť ani netajili a hoci na prvý pohľad paradoxne, podporovali program HSYS a SNS s cieľom vytvorenia autonómie Slovenska, ich konečným cieľom zjavne nebola politická samostatnosť Slovenska, ale rozbitie eeskoslovenského štátu a vďaka tomu opätovné pripútanie Slovenska k tzv. veľkému Maďarsku. V tejto súvislosti však treba pripomenúť, že tak isto ako aj český a slovenský národ, ani nemecký a maďarský nebol politicky jednoliaty a všetky národnostné zoskupenia v sebe zahaoali celú škálu politického spektra od krajnej ľavice (komunisti) po krajnú pravicu (fašisti). Špecifickú skupinu tvorili obyvatelia Podkarpadskej Rusi, ktorí sa počas celej existencie 1.ČSR nijako výraznejšie politicky neprejavovali.
Židia spolunažívali na nalom území v pokoji viacmenej už dlhé stáročia a hoci prvá polovica 20.storočia priniesla niekoľko vľn antisemitizmu, na Slovensku sa tvrdo a výrazne prejavil až po mníchovskom diktáte v r.1938, resp. po vzniku slovenského štátu 14.3.1939 prebratím ideológie árijskej výlučnosti a antisemitizmu z nacistického Nemecka, v praxi presadzovanej prijímaním protižidovských zákonov až po tzv. židovský kódex r.1940, čo následne vyvrcholilo v deportáciách židov do koncentračných a likvidačných táborov v marci až októbri 1942. Ešte pred židmi sa podobným diskriminačným spôsobom vysporiadal slovenský štát s rómskym etnikom nepokladal za potrebné ani formálne presadiť cestou zákonov.
Forrás: Dusan.idealnypartner.sk



Autonómia v politológii označuje samosprávu v rámci väčšieho celku, čiže samostatné vládnutie v meste alebo regióne, v niektorých otázkach nezávislé od centrálnej štátnej vlády. Medzi autonómne oblasti patrí napríklad Kurdistan, Kosovo alebo Hongkong. Autonómia často predchádza oddeleniu. Autonómia nie je nezávislosť.

Slovo sa používa aj v iných oboroch ako politológia, kde má príbuzný význam. Vždy označuje nezávislú jednotku od centrálnej autority rozhodujúcu samostatne. Ako príklad možno uviesť autonómne roboty.

V bežnom slovenskom jazyku autonómia znamená aj nezávislosť, samobytnosť.
Wikipédia slov.


Chmelár - Bojím sa

Bojím sa tých, ktorí sa boja iných
Sedím u kamaráta, pijem suché martini a tupo hľadím na obrazovku, z ktorej sa svetu prihovára iránsky prezident Mahmúd Ahmadínidžád. Na prvý pohľad vyzerá placho a sympaticky, ale slová, ktoré vypúšťa z úst, ma desia. Vraví, že Izrael musí byť vymazaný z mapy sveta a že holokaust je obyčajný mýtus. Na inom televíznom vskutku kanále hovorí niečo podobné o moslimskej civilizácii americký prezident George Bush. Pravda, hovorí to politicky korektne, ako sme u nás zvyknutí. Na Západe sa totiž už od čias Napoleona hovorí dobyvačným vojnám „šírenie slobody“, okupácii „upevňovanie poriadku“ a surovej kolonializácii „rozširovanie civilizačných hodnôt“. A ja rozmýšľam, prečo je také ťažké vymazať z mapy sveta nenávisť medzi národmi...

Už dávnejšie som si všimol, že dokážeme vnímať ako absurdnú etnickú neznášanlivosť na druhom konci sveta, ktorá sa nás zdanlivo netýka, ale svoje vlastné predsudky voči národom, s ktorými máme bezprostrednú skúsenosť, vnímame ako logické a odôvodnené. Máme súcit s osudom amerických Indiánov, ale Rómov považujeme za „špinavých bastardov“ (netušiac, ako tragikomicky napodobňujeme záporných hrdinov z westernov). Je nám odporný antisemitizmus, ale v zhode s etymológiou tohto slova nenávidíme iné semitské národy (Arabov). Moralisticky sa pohoršujeme nad „antiamerikanizmom“, ale sme plní rusofóbie. Nemáme nič proti Japoncom (veď široko ďaleko žiadneho nevidíme), ale čínski obchodníci nás privádzajú do zúrivosti. A to je už len krôčik od tradičného úvodu, ktorým každý xenofób začína svoj prejav: „Nie som rasista, ale...“

Žiaden rasista či xenofób neprizná, že ním je. Rasista ohrozuje iných a je obeťou seba samého. Žije v omyle a nevie o tom, alebo o tom nechce vedieť. Aby človek spoznal svoje omyly, potrebuje odvahu. A rasista ju nemá. Xenofóbia rozožiera ľudské dejiny ako rakovina, ako náhle pomätenie mysle. Ak sa my bojíme cudzincov, istotne sa budú báť aj oni nás. Je to začarovaný kruh. Rasové či etnické predsudky sú súčasťou prakticky všetkých kultúr. Majú oporu aj v našom jazyku, v zdanlivo nevinných slovných spojeniach. Koľkí z nás hovoria odmalička deťom „Si špinavý ako cigán“ alebo „Necigáň“ (vo význame neklam). A tak sú pre nás Židia lakomí a nečestní, Arabi zákerní a agresívni, Američania tuční a hlúpi, Afričania leniví a špinaví, Číňania malí, sebeckí a krutí. Ale to nie je iba európske špecifikum. Aj černosi vravia o belochoch, že majú smiešnu vôňu a Japonci sú o Nigérijčanoch presvedčení, že sú to divosi.

Pozrime sa na naše skúsenosti. Oddávna sa v našej spoločnosti udomácnil mýtus, že za ťažkú sociálnu situáciu slovenského ľudu mohli úžernícki židovskí krčmári – akoby niekto nútil našich chlapov prepíjať posledné peniaze. Konšpiratívne poukazujeme na to, koľko Židov pracuje v bankovníctve a finančníctve – čo je do istej miery pravda, ibaže zabúdame, že historicky sme ich do tejto sféry vytlačili zo všetkých ostatných odvetví sami (a tam sa stali, samozrejme, úspešní). Podobné tradované nezmysly otravujú aj slovensko-maďarské vzťahy. Typický Kysučan si myslí, že Maďar nemyslí 24 hodín na nič iné ako na iredentu. Na druhej strane na juhoslovenskom vidieku sa rozšíril mýtus, že Maďari živia túto republiku a Slováci sú za to nevďační. Rozčuľuje nás, keď Maďar hovorí o našom hlavnom meste ako o „Pozsony“, zabúdajúc na to, že ani my nehovoríme Wien, London, Venice a München, ale Viedeň, Londýn, Benátky a Mníchov. Zakaždým, keď počujeme historický názov „Felvidék“ (Horná zem), otvárajú sa nám nožíky vo vreckách, ale prečo potom stále hovoríme o Slovákoch na „Dolnej zemi“? A vrcholom všetkého je politické sprisahanie voči vodnému dielu Gabčíkovo-Nagymaros, ktorým chcú Maďari celkom isto sabotovať ekonomiku Slovenska. Kdeže ekológia, za tým všetkým je celkom isto snaha ubližovať Slovákom... V tejto súvislosti odporúčam všetkým roduverným, aby raz namiesto zájazdu do Gabčíkova zorganizovali zájazd do Visegrádu. O nič národné nebudú ukrátení, s tým miestom sa spája aj kus našej histórie. Ten výlet stojí za to. Vylezte na ruiny tamojšieho prekrásneho hradu (nájdete tam aj elektronického sprievodcu v slovenčine) a zadívajte sa na druhú stranu hlbokého riečneho kaňonu, ktorý si pomedzi hory presekal Dunaj. Tam je Nagymaros. Dobre si toto nádherné miesto obzrite a položte si otázku, kto by tento unikátny prírodný skvost zrovnal so zemou kvôli priehrade. Takto by uvažovali možno v Číne alebo v Sovietskom zväze... Alebo na Slovensku. Na tom vrchu som prvýkrát pochopil, o čo Maďarom ide.

Celkom iný, aj keď rovnako zaujímavý predsudok sa spája s fyziognómiou. Nedávno ma na ulici zastavil starší pán, ktorý sledoval jeden televízny rozhovor so mnou a naoko dobromyseľne sa ma spýtal: „Prepáčte, ale nie ste vy náhodou Žid?“ Už-už som chcel zaprotestovať, keď som si spomenul na definíciu Jeana-Paula Sartra („Židom je osoba, ktorú za Žida pokladajú“) a s milým úsmevom som mu odvetil: „Náhodou som.“ Čakal som, čo bude nasledovať, no pointa neprichádzala. Zarazený chlapík stratil niť. Nezmyselnou totiž nebola moja odpoveď, ale jeho otázka...

Podobných situácií som zažil neúrekom. V závislosti od toho, koho som sa momentálne zastával, ma považovali nielen za Žida, ale aj za Maďara, Róma, Palestínčana, Iračana, Turka i Francúza. Môj výzor mi zaručuje pravdepodobne len to, že si ma nebudú mýliť so Švédom a Eskimákom. Je zvláštne, že tmavé vlasy, oči alebo brada vo vás dokážu naštartovať paranoidné predstavy nepredvídateľných rozmerov. Strach vás oberá o akúkoľvek racionalitu. Jeden mediálne známy politológ nedávno líčil na verejnej prednáške v Bratislave konšpiratívnu teóriu o netušenom islamskom nebezpečenstve bez použitia jediného konkrétneho faktu. Bolo to také komické, akoby niekto začal nahlas špekulovať nad tým, čo asi v tejto chvíli robí a na čo myslí jeho frajerka, keď nie je s ním. Vlastne... ono to až také komické nie je. Najmä ak si položíte otázku, či sa nám takíto ľudia nesnažia pod zámienkou boja proti islamizmu vnútiť novú politiku civilizačného strachu a kontrolovať nás umelo vyvolávanými pocitmi kolektívneho ohrozenia. Či nestojí za takýmto sugestívnym vzývaním záchrany západnej civilizácie iba praobyčajná snaha mocných osobovať si právo na definíciu skutočnosti.

Dá sa to robiť primitívne, ako to robí George Bush alebo spomínaný slovenský politológ, ale aj nadmieru inteligentne, ako to robí Samuel Huntington. Najnovšiu knihu tohto autora, presláveného víziou zrážky civilizácií (Kam kráčaš, Amerika? – nedávno vyšla v češtine) možno preto nazvať aj intelektuálnou obranou xenofóbie. Umiernený konzervatívec Huntington je totiž presvedčený, že Arabi sa usilujú o znovudobytie svojich bývalých dŕžav, z ktorých boli v minulosti vojensky vytlačení. Odpoveďou by však nemal byť planetárny zápas Ameriky so zlom (ako si to myslí George Bush alebo ultrasionistická politologička Bat Ye´orová), ale obrana Ameriky a záchrana jej identity pred kultúrnymi vplyvmi iných národov. Huntington totiž neuznáva všeľudské hodnoty, pretože každý národ je podľa neho postavený na protiklade k iným. Vlasť nemôže existovať bez cudziny.

V skutočnosti to nie je nová idea. Už starí Gréci mali problémy s obrazom ľudstva ako prirodzeného celku (túto kategóriu vytvorili po prvý raz sofisti). Tradične delili svet na grécky a barbarský ako dve nezlučiteľné univerzá. Sám Platón (v protiklade so Sokratom či Demokritom) považoval etickú kategóriu ľudstva ako niečoho, čo presahuje rozdiely medzi národmi, rasami a triedami za číru fikciu. Napokon, kozmopolitné učenie vzniklo ako priama reakcia na xenofóbnu politiku mestských štátov. Tieto antagonizmy sa vynárajú v určitom časovom slede dodnes. Ani sme vlastne nepostrehli, že už niekoľko rokov sa nehľadá stratégia prežitia ľudstva, ale nášho civilizačného okruhu. Začalo sa hovoriť o akejsi fiktívnej „euroamerickej“ alebo „atlantickej“ civilizácii, hoci Európa má s Amerikou spoločné skôr inštitúcie ako hodnoty. Atlantik zohráva v tomto prípade rovnakú úlohu ako Stredozemné more v prípade Rímskej ríše. Spĺňa predstavu akéhosi civilizačného centra, čo opäť nie je nový jav. Aj Číňania sa tradične považovali za „Ríšu stredu“, Peržania boli presvedčení, že čím ďalej od ich hraníc, tým divší ľudia tam žijú a napokon v starom Uhorsku sa tradovala zásada „Extra Hungariae non est vitae“ (Mimo Uhorska nie je život). Klasické dedičstvo xenofóbie.

Mám strach z týchto trendov, ktoré sú akousi temnou oslavou našej nevzdelanosti. Mám strach z ľudí, ktorí považujú slušnosť a ohľaduplnosť za prejav cenzúry. Mám strach z tohto teatrálneho predvádzania hlúposti a zlomyseľnosti. Ale najviac mám strach z toho, že inteligentní ľudia týmto javom nevenujú pozornosť a považujú ich za také bláznivé, že sa nimi neoplatí ani zaoberať. Jedno anglické príslovie hovorí, že ťažko sa dovoláme zdravého rozumu, ak blázinec riadia šialenci. Napriek tomu by sme nemali rezignovať na kritiku tých, ktorí chcú náš planetárny blázinec kontrolovať, riadiť a definovať ako normálny stav.

Eduard Chmelár, piatok 16. decembra 2005



Vysiela maďarský kanál Autonómia
televízor
Nový maďarský televízny kanál Duna II Autonómia zaoberajúci sa menšinami spustil v nedeľu o 16.00 h vysielanie. Ide o prvý maďarský tematický verejnoprávny kanál, ktorý vysiela prostredníctvom satelitu od Grónska cez Európu až po Áziu a severnú Afriku.

Podľa riaditeľa Duna TV Lászlóa Cselényiho nové médium postaví do centra pozornosti menšiny a otázky samosprávy menšín žijúcich za hranicami. Vysiela v maďarskom jazyku a iných jazykoch s maďarskými titulkami. Nový kanál má za cieľ podporiť autonomistické snahy maďarskej menšiny, ale chce osloviť aj iné menšiny žijúce v Európe.

"Program stanice Autonómia budú okrem iných sledovať aj švédski alebo americkí občania hovoriaci po maďarsky. Teraz sa Spojené štáty budú vzpierať, že chceme autonómiu pre tamojších Maďarov?," reagoval vlani hovorca televízie Duna TV Pál Szeles na otázku súvisiacu s negatívnymi ohlasmi zo slovenskej strany pri avizovaní zriadenia takejto stanice.

"Nedomnievam sa, že by nás malo ovplyvniť to, čo povie niekoľko extrémistických slovenských politikov. Nemyslím si, že my sa zaujímame o to, aký názov dajú svojej stanici slovenské televízie," konštatoval hovorca.

Program stanice nebude podľa jeho vyjadrenia hovoriť iba o tom, čo sa deje s maďarskou menšinou na Slovensku alebo v iných krajinách, ale o spojení európskych národov, o ich etnických menšinách a o podpore ich samosprávnych snáh. Stanica, ktorá vysiela denne 24 hodín, bude pripravovať národné týždne aj tematické programy.
Čánok z Pravdy 16.4.06


Duray a autonomia

Menšia polemika s Mikulášom Durayom
Napísal Plepo 16 február 2006

V SME 16.2.2006 bol uvedený článok Mikuláša (Miklósa) Duraya, poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za vládnu SMK Musím s niektorými jeho názormi polemizovať.

Viete, ako sa volá krajina vo východnej časti strednej Európy, ktorej dnešné štátne hranice vytvorili tak, že sa pritom neuplatňovalo právo národov - alebo ak chcete ľudu - na sebaurčenie? Dokonca nielenže sa to právo neuplatnilo, ale jej ho upreli? Prezradím vám, keby ste nevedeli: tou krajinou je Maďarsko.

Uplatnilo sa právo, ktoré sa uplatňuje po každej, a tobôž svetovej, vojne. Porazený platí. A Uhorsko ako súčasť Rakúsko – Uhorska porazené bolo. Táto krajina bol agresor, vyvolala 1. svetovú vojnu, pri ktorej podľa odhadov zomrelo aj s civilnými obeťami 15 miliónov ľudí. Tak zaplatilo. Územným rozčlenením na nástupnícke štáty. A v slovenskom prípade si dovolím povedať, že to bola záchrana pred národným zánikom.

Keby sa pri znovurozdelení Európy vo Versailles bolo toto právo voči Maďarom uplatnilo, potom by zhruba 3 miliónom Maďarov nepripadol menšinový údel, v ktorom ich zbavili aj práva na najelementárnejšie formy sebaurčenia. Keby sa toto právo bolo uplatnilo, potom by títo Maďari boli dnes maďarskými občanmi a žili by vo svojej vlasti. A keby ich významnú časť neboli odtiaľ vyhnali, dnes by všetci vrátane potomkov bývali alebo spočívali vo svojom rodisku.

Občania maďarskej národnosti, ktorí sa po Versailleskej zmluve „ocitli“ v nástupníckom štáte – ČSR, po prvotných obavách o „demaďarizáciu, či snáď o priamy nátlak na nich ako osoby, sa veľmi rýchlo zžili s novým, dovtedy nepoznaným demokratickým systémom so všeobecným volebným právom a zaručenou slobodou (aj politického) prejavu. O to viac je zaujímavý fakt, že po Viedenskej arbitráži z 2.11.1938, kedy muselo Slovensko odovzdať Maďarsku južné a východné územia, sa samotní „slovenskí“ Maďari bránili návratu do polofeudálnych horthyovských pomerov, ktoré v Maďarsku panovali.

Možno namietať: Prečo Maďari nepovstali so zbraňou v ruke za svoje právo na sebaurčenie? Ale môžeme postaviť protiotázku: Proti komu mali povstať? Proti tým, s ktorými s duchu svätoštefanskej tradície žili stáročia v pokoji? Proti tým, čo boli časťou toho istého štátu, ktorého aj Maďarsko, teda štátu uhorskej svätoštefanskej koruny? To by bolo nemožné. V Uhorsku boli od stredoveku len dve vnútorné vojny, jedna v roku 1919, druhá v roku 1956, a obidve bolo treba vybojovať proti komunistom.

Toto sú nehorázne tvrdenia. V každom storočí počas 1000 rokov existencie bolo Uhorsko v občianskych (stavovských) vojnách niekoľko krát. Od konca stredoveku (v našich končinách sa datuje bitkou pri Moháči 1526) iba počas krvavého 17. storočia zomrela takmer polovica obyvateľstva, predovšetkým na území Slovenska. Dodnes sú predáci stavovských (protihabsburských) povstaní považovaní za maďarských hrdinov. To, že všetci z nich kolaborovali s Turkami, je už iba čerešnička. Roky 1919 (komunisti Bélu Kuna) a 1956 (chruščovovská okupácia) už nie sú dejinami Uhorska, ale Maďarska.

Maďarský národ od stredoveku nezaútočil ani na jeden zo susedných národov alebo národov, s ktorými žil v jednom štáte; bol len cieľom útokov. Preto trpezlivo znášal aj to, keď ho zbavili práva na sebaurčenie. To je základná maďarská formula 20. storočia. Lenže základná medzinárodná formula 20. storočia je, že Maďarom možno odoprieť právo na sebaurčenie.

Noha maďarského vojaka prekročila slovensko – maďarskú hranicu od roku 1918 (vznik ČSR) minimálne 3 krát, na čo si teraz v rýchlosti spomeniem. 1919 - komunisti Bélu Kuna a ich vyhlásenie tzv. Slovenskej republiky rád, 1939 - po Viedenskej arbitráži a neuveriteľný teror, o ktorom vedia rozprávať starí Košičania, 1968 – spolu so „spojeneckými armádami“ Varšavského paktu.

Prečo možno v Európe toto právo v súvislosti s Maďarmi spochybňovať? Preto, lebo Maďari nevyvraždili susedné národy? Alebo preto, lebo v medzinárodnom spoločenstve existuje dohoda, že Maďari nemajú právo na to, na čo iní právo majú? Neviem, kde by sme došli, keby sa bol udial opak prvého predpokladu. Lenže to nie je otázka, lebo táto možnosť nikomu ani na um nezišla. Zato druhá možnosť je viac než len predpokladom. V desaťročiach komunizmu sa usilovali presvedčiť Maďarov, že jednotlivé časti národa - oddelené štátnymi hranicami - nemajú nič spoločné, tvoria súčasť jednotlivých socialistických národov. Po zmene režimu sa vypustil akurát prívlastok "socialistický".

Maďari nevyvraždili iné národy. Ani Slováci nevyvraždili iné národy. To sú čo za argumenty? No nedajú sa v tejto chvíli nespomenúť mŕtvoly z 1. polovice 20. storočia, ktoré prišli o život maďarskou rukou iba preto, že boli Slováci (Černová, Detva, Šurany...). To, čo rozprávali maďarskí komunistickí pohlavári nás nemusí trápiť, to že nás v 1968 okupovali, nás však trápiť musí, aj keď pre objektivitu treba povedať, že za túto okupáciu (ako jedinú), ospravedlnenie prišlo

Po páde komunistického mocenského režimu sa mi pred očami odohrával smutný rad udalostí, v rámci ktorých sa politickí agenti a diplomati vyslaní USA, ako aj politickí poverenci Bruselu usilovali presvedčiť maďarskú politickú elitu najprv v Transylvánii, potom na Slovensku a napokon vo Vojvodine, aby sa nezasadzovala za autonómiu, ale aby sa zabudovala do vládnej štruktúry daných štátov, a aj v rámci nej žiadala len minimum. Prečo? Aby boli kontrolovateľní a vydierateľní, a nie preto, aby demokratickým rozdelením moci pomohli svojim druhom v údele. Videl som francúzskych odborníkov Európskeho spoločenstva, ktorí odborných politikov štátov, kde bývajú odčlenení Maďari, učili, ako treba verejnú správu transformovať, resp. modernizovať, aby Maďarov paralyzovali. O tom je aj regionálna politika EÚ. Tu sa vynárajú dve nezodpovedané otázky.

Aký údel? Tomuto nerozumiem. Skôr mám pocit, že európski pohlavári svojim bazírovaním na „menšinových právach“ idú skôr po ruke ideovým súkmeňovcom p. Duraya.

Prvá: Je autonómia v rozpore s princípmi demokratickej organizácie štátu? Moja odpoveď na to môže byť jedine "nie". Keby bola v rozpore, autonómia by neexistovala ani v jednom demokratickom štáte. No keby bola v rozpore s princípmi organizácie štátu ako takými, autonómia by nebola existovala ani na území Uhorského kráľovstva. Napriek tomu dokázateľne existovala už v stredoveku, a to kultúrna aj územná autonómia - aby sme použili dnešné termíny.

Moja odpoveď je áno. Ak sa o ňu budú usilovať politici typu Duray, áno. Vyplýva to už priamo z jeho textu, ktorý nie je ničím iným, ako plakaním nad vlastným rozliatym mliekom. A to si Uhorsko, ktoré je v Durayovej nostalgii tou „terra mystica“ rozlialo nadšeným privítaním vojny (prvej svetovej) proti Srbsku. Najhorší sú generáli po boji (zvlášť prehranom).

Druhá otázka znie: Je autonómia v rozpore so stabilitou v stredovo-východnej Európe? Podľa mňa nie je, ak len v zmysle nejakých utajených dokumentov neplatí opak. Prax je však taká, ako by v súvislosti so zákazom autonómie v tomto regióne platila akási tajná medzinárodná dohoda. Pritom právo na autonómiu je základným ľudským právom, aj keď ho neobsahuje žiadna medzinárodná dohoda.

Moja odpoveď je opäť áno. Je v rozpore so stabilitou regiónu. Stredná Európa nie je od Balkánu ďaleko a preto akékoľvek zasahovanie do súčasného statu quo, ktorý je navyše dlhodobo mierový a dokonca zaručujúci aj menšinám slušný rozvoj, viac ako nebezpečná.

Na to však, aby bolo všetko jasné, treba položiť otázku: Čo je autonómia? Autonómia je vnútorné sebaurčenie, také, ktoré sa realizuje v rámci štátu. Je to štátnosprávna, resp. verejnosprávna kategória, ktorá sa nedá odvodzovať od výsostného územia daného štátu alebo od jej časti. Aj autonómia, ktorá nie je územná, má svoje územné súvislosti, lebo sa zákonite viaže na určitú správnu jednotku. Autonómia, podobne ako každý iný prvok verejnej správy, musí mať jednotnú legitimitu, lebo ak to nie je tak, potom nejde o autonómiu, ale o mydlovú operu. A čo je najdôležitejšie: právo na autonómiu musí byť zakotvené v ústave krajiny, alebo ju treba definovať ústavným zákonom - ak to nie je tak, potom zasa len ide o operetnú inštitúciu. No jedným z najzákladnejších prvkov autonómie je systém inštitúcií s verejnoprávnymi kompetenciami, pričom fungovanie tohto systému treba regulovať zákonom a do jeho fungovania možno zasahovať len zákonom. Ak to tak nie je, nemožno hovoriť o autonómii. Najvzrušujúcejšou otázkou však naďalej zostáva: Ak je autonómia zákonmi regulovaný systém, prečo sa na Východe aj na Západe tak boja úsilia Maďarov na odtrhnutých územiach získať autonómiu, aby Maďari žijúci na území siedmich štátov susediacich s Maďarskom, ale vo svojej dávnej domovine, naďalej mali pocit spolupatričnosti? Chápem, že ak niekto má zlé svedomie, bojí sa druhého. Vari to platí aj v tejto súvislosti? Alebo je to tak preto, lebo nás v roku 1920 zbavili práva na sebaurčenie a tento stav je odvtedy stále v platnosti?

Durayov výklad autonómie je čarovný, zvlášť po predchádzajúcich riadkoch, kde sa o autonómii (akejkoľvek) nehovorí, ale o utláčanom národe a skvelom Uhorsku (moja impresia). Snaha byrokratizovať „autonómnymi“ úradníkmi už aj tak prebyrokratizovaný štát je regres. Všetky práva osôb sú prijaté v ústave. Voči Maďarom nie je ústava a dovolím si tvrdiť, ani jej vykonávacie predpisy nijako diskriminačné. Autonómia je však v tomto kontexte možno zlé slovo, lebo tu si ho nesmieme mýliť so slovenskou snahou o autonómiu v prvej ČSR, ktorá vychádzala z Pittsburghskej dohody. Diskusia hoci aj o kultúrnej autonómii je preto blbosť, skôr by som sa bavil o skvalitnení výuky na dvojjazyčných školách, možno inom spôsobe dotácií a podpore regionálnych divadiel či knižníc. Autonómia ako slovo je v tomto prípade absolútne (cez prizmu našej histórie) neprípustné.

V konečnom dôsledku je jedno, čoho sa boja. Fakty napovedajú o nejakom strachu či intrige, preto politické elity daných krajín a Európy hľadajú kontakty v každom odčlenenom maďarskom spoločenstve s takými maďarskými politikmi, ktorí sú ochotní opustiť platformu autonómie alebo presadzovať také riešenie, ktoré je na míle vzdialené autonómii, čiže vnútornému sebaurčeniu, respektíve sa pokúšajú diskriminovať maďarských politikov, ktorí sú jednoznačne za autonómiu.Ani nájdená správna odpoveď nič nemení na fakte, že situácia Maďarov v Karpatskej kotline, pretrvávajúca už osemdesiaty šiesty rok, je hanbou Európy.

Bojím sa. Áno. Ak si toto prečíta Slota, je to nahrávka na smeč, ktorý tohto truľa a przniteľa Žiliny môže vyniesť do NR SR. A bojím sa aj radikalizácie SMK. Jej podpredseda Duray mi k tomu dáva všetky predpoklady. Jeho (nebojím sa to povedať) iredentistické reči sú v kontexte moderných dejín a v stredoeurópskom priestore viac ako nebezpečné. A nebezpečné je aj jeho bratríčkovanie sa s FIDESom a jeho predsedom Orbánom, ktorý si politiku mýli s kočovnými pouličnými atrakciami a politologické témy (pravica, konzervativizmus, liberalizmus...) nahrádza žvástami o utláčaní rodákov v zahraničí a podobnými insitnými témami z každej strany číhajúceho nepriateľa. Vieme, že na Slovensku v zásade neexistuje utláčanie nikoho. No obávam sa, že po takýchto článkoch sa začnú „nasierať“ aj menej diplomatickejší Durayovi oponenti ako som ja a samotnej menšine to určite neprospeje. A bude za to opäť raz zodpovedný nezodpovedný politik. A tým Miki Duray je. A v mojich očiach ho neospravedlní ani to, že za komunistov sedel v base.

máme čo robiť, aby sme si slovenským spoluobč..... B.J.



Priemerný slovák
zdroj: POST.sk apr.2006

TV Autonómia
aký mate nazor na sptustenie vysielania tejto televizie? Podla mna autonomia Madarov na Slovensku je z kazdeho hladiska neprijatelna. Ked sa tu nahodou niekto vyzna v Europskom prave tak vie ze Madari na Slovensku netvoria tzv. etnicku konstantu, teda suvisle geograficke pasmo bez vyskytu prislusnikov statotvorneho naroda. Madari tvoria vacsinu obyvatelstva v niekolkych desiatkach obci a zopar mestach. Uzemie juzneho Slovenska obyva cca 500.000 Madarov a 1.000.000. Slovakov. Z pohladu EU je autonomia v kazdom smere naprijatelna. A z pohladu ustavy SR, ktora je nadradena vsetkym europskym smerniciam je nemyslitelna, staci si ju prestudovat. A z pohladu historickeho? Slovaci su najstarsimi obyvatelmi uzemia Slovenska, ich predkovia sa na tomto uzemi usadili v polovici 5. storocia, obyvali uzemie siahajuce az hlboko na juh do uzemia dnesneho Madarska, zili vyspelym a usadlym sposobom zivota, vytvorili si niekolko proto-slovenskych statnych utvarov - Nitrianske kniezatstvo, Velka Morava, Blatenske kniezatstvo atd... S prichodom Madarov sa velka cast tohto uzemia pomadarcila a asimilovala, co je vsak prirodzeny jav. Slovakom pravom patri kazdy stvorcovy kilometer uzemia dnesnej SR, vratane juhu pretoze stari Slovaci toto teritorium obyvali davno predtym ako prisli stari Madari z Azie. Vie to kazdy kto ma aspon elementarny prehlad v historii, vedia to aj v EU, vie to kazdy vzdelany Madar i Slovak. Navyse Slovensko je suverenny medzinarodne uznany stat zakotveny v najvyznamnejsich svetovych organizaciach- EU, NATO, OECD, WTO atd... Autonomia Madarov je bohapusty nezmysel, ta televizia mohla peniaze minute na ten bezvyznamny kanal venovat na nejake dobrocinne ucely, aj v Madarsku su ludia ktori potrebuju pomoc a toto je posledne co ich zaujima. Navyse tychto par extremistov vrha zle svetlo na Madarov z pohladu celej Europy, co si nezasluzia, pretoze Madari su mili, rozumni a privetivi ludia, zaketo hluposti im zbytocne kazia renome.

Poznámka:
Bohužial, z horeuvedených jednoznačne vyplýva
národ, ktorí nevie čo to je autonomia,
roduverný z nevedomosti, to je veľmi špatná
vizitka slovenských politikov, B.J.


Gašparovič-Dzurinda-Hrušovský

redaktorka, televízia TA3
Dobre, ak by som mohla ešte jednu otázku k ďalšej téme – mohli by ste sa všetci traja, poprípade, vyjadriť k názoru maďarského premiéra, ktorý sa už vyjadril, že bude podporovať snahy svojich krajanov o nejakú formu autonómie, vieme, že toto vyjadrenie bolo ostro kritizované zo strany parlamentnej opozície, ktorej chýbali vyjadrenia najvyšších ústavných činiteľov, takže vás poprosím, ak môžete každý jeden.

Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej republiky
O tom, či Slovensko vytvorí autonómne územie pre národnostné menšiny, môžu rozhodnúť len občania Slovenskej republiky a ja som presvedčený, že k takémuto niečomu nedôjde a nie je to vec maďarského štátu a maďarského premiéra.

Pavol Hrušovský, predseda Národnej rady Slovenskej republiky
Územie Slovenskej republiky je zvrchovaným územím, čo je jeden zo základných atribútov Ústavy Slovenskej republiky a všetky takéto vyjadrenia aj premiéra Gyurcsányho nepovažujem za šťastné. Bolo by vhodné, keby pán premiér vysvetlil, čo pod terminológiou a politickým rozmerom autonómie chápe, ale odmietame - a o tom sme aj hovorili - akékoľvek zasahovanie do zvrchovanosti a celistvosti Slovenskej republiky.

Mikuláš Dzurinda, predseda vlády Slovenskej republiky
Téma, ktorú kolega Gyurcsány otvoril v Maďarsku, je zdanlivo určená zahraničiu, ale pravda je taká, že ide o výsostne – podľa môjho názoru – vnútropolitickú záležitosť Maďarskej republiky. Viete veľmi dobre, aké je politické spektrum u našich susedov a viete veľmi dobre aj to, že v minulom volebnom období, keď bol premiérom kolega Orbán, sa v Budapešti nenarodil dobrý zákon, ktorý išiel podobným smerom a ja vnímam vyhlásenie kolegu Gyurcsányho predovšetkým smerom do vnútra maďarskej spoločnosti - v Maďarskej republike budú parlamentné voľby ešte skôr ako na Slovensku. Dnes je zahraničnopolitické postavenie Slovenska také pevné, že takéto témy nás nemôžu vyrušovať. Autonómia na Slovensku neprichádza do úvahy a ja si osobne myslím, že by sme to nemali ani predramatizovávať práve vzhľadom na tie okolnosti, o ktorých hovorím. Kolega Gyurcsány to adresoval elektorátu Maďarskej republiky predovšetkým, lebo sa schyľuje aj v Maďarsku k parlamentným voľbám. A ešte, ak dovolíte a hovorím na mikrofón, tak dovoľte mi k návšteve pána prezidenta Busha aj k samitu ešte dve-tri zásadné poznámky, aby nám neunikala podstata. Stále by sme si mali uvedomovať, že bude to po prvýkrát, keď prezident Spojených štátov navštívi našu vlasť, to je veľká vec. Po druhé – mali by sme si uvedomiť, že Slovensko bude jediná krajina strednej- východnej Európy, ktorú prezident Spojených štátov na svojom prvom európskom turné navštívi. A po tretie - žiada sa mi povedať aj to, že dáme si záležať a urobíme všetko preto, aby to nebola posledná zastávka prezidenta Busha v Európe, ale aby to bolo vyvrcholenie jeho európskeho turné. Je to pre Slovensko ohromná príležitosť, bude tu kopa novinárov a my urobíme všetko preto, ja som informoval aj pána prezidenta ja predsedu parlamentu, čo všetko chceme urobiť, aby sme túto príležitosť využili, aby sme ju využili na maximálne propagovanie Slovenska ako kultúrnej krajiny, našich tradícií, našej histórie, ale aj - dovolím si povedať - úspešného príbehu v reforiem a výrazných pokrokov, ktoré sa vďaka našim občanom na Slovensku za ostatné roky podarilo urobiť. Rád by som komunikoval s občanmi aj tieto - podľa môjho názoru - zásadné a kľúčové témy.

zdroj tlač.konferencia
Ak ani hlavný činitelia Slovenska nevedia čo to je autonomia a nepravdivo informujú občanov, vlastne nemajú pravdu a tak .......


Prečo Europa spochy...

Prečo Európa spochybňuje právo Maďarov na sebaurčenie?

Viete, ako sa volá krajina vo východnej časti strednej Európy, ktorej dnešné štátne hranice vytvorili tak, že sa pritom neuplatňovalo právo národov - alebo ak chcete ľudu - na sebaurčenie? Dokonca nielenže sa to právo neuplatnilo, ale jej ho upreli? Prezradím vám, keby ste nevedeli: tou krajinou je Maďarsko.

Keby sa pri znovurozdelení Európy vo Versailles bolo toto právo voči Maďarom uplatnilo, potom by zhruba 3 miliónom Maďarov nepripadol menšinový údel, v ktorom ich zbavili aj práva na najelementárnejšie formy sebaurčenia. Keby sa toto právo bolo uplatnilo, potom by títo Maďari boli dnes maďarskými občanmi a žili by vo svojej vlasti. A keby ich významnú časť neboli odtiaľ vyhnali, dnes by všetci vrátane potomkov bývali alebo spočívali vo svojom rodisku.

Možno namietať: Prečo Maďari nepovstali so zbraňou v ruke za svoje právo na sebaurčenie? Ale môžeme postaviť protiotázku: Proti komu mali povstať? Proti tým, s ktorými s duchu svätoštefanskej tradície žili stáročia v pokoji? Proti tým, čo boli časťou toho istého štátu, ktorého aj Maďarsko, teda štátu uhorskej svätoštefanskej koruny? To by bolo nemožné. V Uhorsku boli od stredoveku len dve vnútorné vojny, jedna v roku 1919, druhá v roku 1956, a obidve bolo treba vybojovať proti komunistom.

Maďarský národ od stredoveku nezaútočil ani na jeden zo susedných národov alebo národov, s ktorými žil v jednom štáte; bol len cieľom útokov. Preto trpezlivo znášal aj to, keď ho zbavili práva na sebaurčenie. To je základná maďarská formula 20. storočia. Lenže základná medzinárodná formula

20. storočia je, že Maďarom možno odoprieť právo na sebaurčenie.

Prečo možno v Európe toto právo v súvislosti s Maďarmi spochybňovať? Preto, lebo Maďari nevyvraždili susedné národy? Alebo preto, lebo v medzinárodnom spoločenstve existuje dohoda, že Maďari nemajú právo na to, na čo iní právo majú? Neviem, kde by sme došli, keby sa bol udial opak prvého predpokladu. Lenže to nie je otázka, lebo táto možnosť nikomu ani na um nezišla.

Zato druhá možnosť je viac než len predpokladom. V desaťročiach komunizmu sa usilovali presvedčiť Maďarov, že jednotlivé časti národa - oddelené štátnymi hranicami - nemajú nič spoločné, tvoria súčasť jednotlivých socialistických národov. Po zmene režimu sa vypustil akurát prívlastok "socialistický".

Po páde komunistického mocenského režimu sa mi pred očami odohrával smutný rad udalostí, v rámci ktorých sa politickí agenti a diplomati vyslaní USA, ako aj politickí poverenci Bruselu usilovali presvedčiť maďarskú politickú elitu najprv v Transylvánii, potom na Slovensku a napokon vo Vojvodine, aby sa nezasadzovala za autonómiu, ale aby sa zabudovala do vládnej štruktúry daných štátov, a aj v rámci nej žiadala len minimum. Prečo? Aby boli kontrolovateľní a vydierateľní, a nie preto, aby demokratickým rozdelením moci pomohli svojim druhom v údele. Videl som francúzskych odborníkov Európskeho spoločenstva, ktorí odborných politikov štátov, kde bývajú odčlenení Maďari, učili, ako treba verejnú správu transformovať, resp. modernizovať, aby Maďarov paralyzovali. O tom je aj regionálna politika EÚ. Tu sa vynárajú dve nezodpovedané otázky.

Prvá: Je autonómia v rozpore s princípmi demokratickej organizácie štátu? Moja odpoveď na to môže byť jedine "nie". Keby bola v rozpore, autonómia by neexistovala ani v jednom demokratickom štáte. No keby bola v rozpore s princípmi organizácie štátu ako takými, autonómia by nebola existovala ani na území Uhorského kráľovstva. Napriek tomu dokázateľne existovala už v stredoveku, a to kultúrna aj územná autonómia - aby sme použili dnešné termíny.

Druhá otázka znie: Je autonómia v rozpore so stabilitou v stredovo-východnej Európe? Podľa mňa nie je, ak len v zmysle nejakých utajených dokumentov neplatí opak. Prax je však taká, ako by v súvislosti so zákazom autonómie v tomto regióne platila akási tajná medzinárodná dohoda. Pritom právo na autonómiu je základným ľudským právom, aj keď ho neobsahuje žiadna medzinárodná dohoda.

Na to však, aby bolo všetko jasné, treba položiť otázku: Čo je autonómia? Autonómia je vnútorné sebaurčenie, také, ktoré sa realizuje v rámci štátu. Je to štátnosprávna, resp. verejnosprávna kategória, ktorá sa nedá odvodzovať od výsostného územia daného štátu alebo od jej časti. Aj autonómia, ktorá nie je územná, má svoje územné súvislosti, lebo sa zákonite viaže na určitú správnu jednotku. Autonómia, podobne ako každý iný prvok verejnej správy, musí mať jednotnú legitimitu, lebo ak to nie je tak, potom nejde o autonómiu, ale o mydlovú operu.

A čo je najdôležitejšie: právo na autonómiu musí byť zakotvené v ústave krajiny, alebo ju treba definovať ústavným zákonom - ak to nie je tak, potom zasa len ide o operetnú inštitúciu. No jedným z najzákladnejších prvkov autonómie je systém inštitúcií s verejnoprávnymi kompetenciami, pričom fungovanie tohto systému treba regulovať zákonom a do jeho fungovania možno zasahovať len zákonom. Ak to tak nie je, nemožno hovoriť o autonómii.

Najvzrušujúcejšou otázkou však naďalej zostáva: Ak je autonómia zákonmi regulovaný systém, prečo sa na Východe aj na Západe tak boja úsilia Maďarov na odtrhnutých územiach získať autonómiu, aby Maďari žijúci na území siedmich štátov susediacich s Maďarskom, ale vo svojej dávnej domovine, naďalej mali pocit spolupatričnosti? Chápem, že ak niekto má zlé svedomie, bojí sa druhého. Vari to platí aj v tejto súvislosti? Alebo je to tak preto, lebo nás v roku 1920 zbavili práva na sebaurčenie a tento stav je odvtedy stále v platnosti?

V konečnom dôsledku je jedno, čoho sa boja. Fakty napovedajú o nejakom strachu či intrige, preto politické elity daných krajín a Európy hľadajú kontakty v každom odčlenenom maďarskom spoločenstve s takými maďarskými politikmi, ktorí sú ochotní opustiť platformu autonómie alebo presadzovať také riešenie, ktoré je na míle vzdialené autonómii, čiže vnútornému sebaurčeniu, respektíve sa pokúšajú diskriminovať maďarských politikov, ktorí sú jednoznačne za autonómiu.

Ani nájdená správna odpoveď nič nemení na fakte, že situácia Maďarov v Karpatskej kotline, pretrvávajúca už osemdesiaty šiesty rok, je hanbou Európy.

MIKLÓS DURAY, podpredseda SMK, poslanec NR SR
(Príspevok prednesený na konferencii Európske modely autonómie 4. a 5 februára 2006 v Budapešti, krátené, titulok SME)

[16. 2. 2006]



HÍREK
Felvidéki magyar térkép
- 2009.05.20.





Magyar élettér autóatlasz
- 2009.05.20.





Történelmi emlékesztető
- 2009.05.19.

Felvidék
Honföldünk


Nemzeti dal
- 2009.03.14.

LINK KLIKK: Esküszünk,
hogy rabok tovább
nem leszünk


Utassy József gondolata
- 2009.03.15.

Én szemfedőlapod lerántom:
Kelj föl és járj, Petőfi Sándor!
Zúg Március, záporos fény ver,
Suhog a zászlós tűz a vérben.
Hüvelyét veszti, brong a kardlap:
Úgy kel föl, mint forradalmad!
Szedd össze csontjaid, barátom:
Lopnak a bőség kosarából,
A jognak asztalánál lopnak,
Népek nevében! S te halott vagy?!
Holnap a szellem napvilágát
Roppantják ránk a hétszer gyávák.
Talpra Petőfi! Sírodat rázom:
Szólj még egyszer a Szabadságról!


A Szent Korona Őrzője
- 2009.03.11.

A Szent Korona Őrzőjének Eskü alatt tett Nyilatkozata.



Új menü
- 2009.02.27.


- Autonómia hírek máshonnan
- Mi az autonómia?
- Az autonómia kivívásának a formái
- Decentralizált autonómia
- A kisebbségi autonómia (működő
modellek, magyar elképzelések)

- Az autonómia és az új világrend
- Felvikéki hírek
- Preambulum
- Aláírásgyűjtés az autonómiáért
- A szlovák alkotmány nem tiltja az autonómiát
- A felvidéki magyarok történelme
- Csehszlovákiai kisebbségi szerződés
- Beneš-dekrétumok
- Szlovákiai nyelvtörvény
- Polgártársaim, barátaim
- Múlt, jelen, jövő
- Szlovákok igazi történelme
- Dálesz
- Erdélyi hírek
- Erdély és Székelyföld autonómiája
- Vajdasági hírek
- Vajdasági autonómiaterv
- Kárpátaljai hírek
- Kárpátaljai autonómiatervek
- Kárpátaljai autonómia-koncepciók
- A KÁRPÁTALJAI MAGYAR AUTONÓMIA
- Horvátország, Szlovénia,
Ausztria hírek

-

- Magyarországi autonómiahírek
- Magyar címer története
- 1868-as kisebbségi törvény
- Miért a 20. század?
- Autonómiák Európában

- English news
- Observations on the Beneš Decrees
- EÚ-us hírek
- Finn autonómiamodell
- Dél-Tirol és Korzika autonómiája
- Katalán autonómia
- Baszk autonómia
- Kínai autonómia - Másfajta autonómiák
- Saját írásaink
- Rólunk írták
- Az Emberi Jogok
Egyetemes Nyilatkozata

- A modern szabadságjogok
- Kirándulások a Zsitva folyócska
mentén

- Mátyusföld és Csallóköz,
Dunamenti-síkság
- Nem igaz
- Egy város a Duna két patján
- Slovenské aktuality
- Autonómia SK
- Commora Aula články
- Okolo autonómie Text
- Slováci a maďari jedna rodina
- Štúr a autonómia
- Fantázia képek
- Komáromi képek
- Olimpia 2016 Commora Aula
- Gondolatok


Történelmi párhuzam
- 2009.03.05.

Stefan Marko Daxner: "Magyarország számunkra csak annyiban létezik, amennyiben benne elismerést nyerünk." (1861)
most mi is megfogalmazzuk ugyanezt
Bósza János: "Szlovákia számunkra csak annyiban létezik, amennyiben benne elismerést nyerünk. (2009)"


Az önrendelkezésről
- 2009.03.05.

Aki esetleg mégis úgy gondolná, mi köze mindehhez, annak ajánlanám szíves figyelmébe Martin Niemüller, a német protestáns lelkipásztor gondolatait.
"Amikor elvitték a kommunistákat, én hallgattam, mert nem voltam kommunista. Amikor elvitték a szociáldemokratákat és a szakszervezeti embereket, én hallgattam, mert sem szociáldemokrata, sem szakszervezeti ember nem voltam. Amikor eljöttek és elvitték a zsidókat, én hallgattam, mert nem voltam zsidó. És amikor eljöttek és elvittek engem, már nem maradt senki, aki szólhatott volna értem."


Vígh Károly
- 2009.03.05.

„Magyarországon és máshol is (Szlovákiában is- a szerk. megj.) láttuk és megéltük, hogy a történelmi traumák és frusztrációk önsajnálatból történõ ápolása a nemzetekbõl a legrosszabb erõket szabadítja fel, amelyek csak a katasztrófát ismerik, és csak ebbõl táplálkoznak. Miért nem vagyunk képesek valami újat, reménytelibbet kezdeni?- kérdezi Churchill…”

Az élet
- 2009.03.02.

Az élet egy nagy cirkusz, ahol tanár a bohóc és nebuló a közönség.

Cikkajánló:
- 2009.03.01.

Slota sértegethet minket, klikk a képre





Autonómia terv. klikk a Commora képre
- 2006.09.01.








Szavazás a Commora Aula honlapról
- 2006.12.08.

Szavazás!

Indult 2006.11.10-én
- 2006.11.11.

Felmérés
Kell-e nekünk az autonómia

Igen minél hamarabb
Igen, de majd később
Igen, ha a szlovákok is akarják
nem tudom
Nem, mert úgyse lehet
Nem, mert rossz az időzítés
Nem, mert nincs rá szükség


Véletlen link.



Kukac.sk link felvidéki magyar fórum
- 2007.12.15.









Rovásírás
- 2007.06.09.





Újévi mondóka
- 2008.01.01.

Adja a Teremtő, hogy -
Minden rügyed megfakadjon!
Minden magod kihajthasson!
Minden dalod szívből jöjjön!
Minden napod tündököljön!
Minden szájat etethessél!
Minden élőt szerethessél!
Minden mi él üdvözöljön!
Minden álmod teljesüljön!
Minden bánat odébbálljon!
Minden csoda megtaláljon!
Minden napod egészségben,
Minden perced békességben
Teljen, az új esztendőben!
Úgy legyen!
Varga Ibolya


Lao Ce
- 2008.01.24.

Egy bölcs hadvezér azt mondotta:
"Mint a vendég, nem mint a gazda:
nem vonulok hüvelyknyit előre,
inkább egy lábnyit vissza."
Ez a tétlen cselekvés,
az erőszak nélküli siker,
az ellenség nélküli háború,
a fegyvertelen győzelem.
Harcban az ellenség ócsárlása
megsérti az út-at;
ha két hadsereg összecsap,
a kíméletesebb győzelmet arat.


Szlovák-magyar barátság
- 2009.03.14.

LONG LIVE

Szózat
- 2009.03.14.

LINK KLIKK: Szózat
Szózat ének


Vörösmarty Mihály Szózat
- 2009.03.14.

Hazádnak rendületlenül
Légy híve, oh magyar;
Bölcsőd az s majdan sírod is,
Mely ápol s eltakar.

A nagy világon e kívül
Nincsen számodra hely;
Áldjon vagy verjen sors keze:
Itt élned, halnod kell.

Ez a föld, melyen annyiszor
Apáid vére folyt;
Ez, melyhez minden szent nevet
Egy ezredév csatolt.

Itt küzdtenek honért a hős
Árpádnak hadai;
Itt törtek össze rabigát
Hunyadnak karjai.

Szabadság! itten hordozák
Véres zászlóidat,
S elhulltanak legjobbjaink
A hosszú harc alatt.

És annyi balszerencse közt,
Oly sok viszály után,
Megfogyva bár, de törve nem,
Él nemzet e hazán.

S népek hazája, nagy világ!
Hozzád bátran kiált:
"Egy ezredévi szenvedés
Kér éltet vagy halált!"

Az nem lehet, hogy annyi szív
Hiába onta vért,
S keservben annyi hű kebel
Szakadt meg a honért.

Az nem lehet, hogy ész, erő,
És oly szent akarat
Hiába sorvadozzanak
Egy átoksúly alatt.

Még jőni kell, még jőni fog
Egy jobb kor, mely után
Buzgó imádság epedez
Százezrek ajakán.

Vagy jőni fog, ha jőni kell,
A nagyszerű halál,
Hol a temetkezés fölött
Egy ország vérben áll.

S a sírt, hol nemzet sülyed el,
Népek veszik körul,
S az emberek millióinak
Szemében gyászköny ül.

Légy híve rendületlenül
Hazádnak, oh magyar:
Ez éltetőd, s ha elbukál,
Hantjával ez takar.

A nagy világon e kívül
Nincsen számodra hely;
Áldjon vagy verjen sors keze:
Itt élned, halnod kell.


Hun imádság
- 2009.03.14.

Kr.u. 410-460-ban keletkezett. Hun ezüstveretes szíjvégen rovásírással írva, a Kijevi Nemzeti Múzeumban van. A kijevi múzeumban őrzött hun övvereten, szíjvégen levő rovásírásos ima gyönyörű.

HUN IMÁDSÁG

MIATYÁNK ISTENÜNK
BENNÜNK VAN ORSZÁGOD.
ELŐTTÜNK SZENT NEVED
TÖRVÉNY AKARATOD.

MINDENNAPUNK GONDJÁT,
MAGADON VISELED.
BŰNEINKET MINT MÁSNAK,
NEKÜNK ELENGEDED.

TE KEZED VEZET
KÍSÉRTÉSEKEN ÁT,
S LEFEJTED RÓLUNK
GONOSZ JÁRMÁT.

TIÉD A NAGYVILÁG
ÖSSZES HATALMA, ÜDVE,
MINDÖRÖKTŐL KEZDVE,
LEGYEN MINDÖRÖKRE.


Petõfi Sándor: A szájhõsök
- 2009.03.17.

Meddig tart ez őrült hangzavar még?
Meddig bőgtök még a hon nevében?
Kinek a hon mindig ajkain van,
Nincsen annak, soha sincs szivében!
Mit használtok kofanyelvetekkel?
Évrül-évre folyvást tart a zaj,
És nem ott-e, ahol volt, a nemzet?
Nincs-e még meg minden régi baj?


Tenni, tenni! a helyett, hogy szóval
Az időt így elharácsoljátok;
Várva néz rég s oly hiába néz az
Isten napja s a világ reátok.
Nyujtsátok ki tettre a kezet már
S áldozatra zsebeiteket,
Tápláljátok végre a hazát, ki
Oly sokáig táplált titeket.



Áldozat s tett, ez a két tükör, mely
A valódi honfiút mutatja,
De ti gyáva s önző szívek vagytok,
Tettre gyávák s önzők áldozatra.
Hiszem én, hogy mint a fák tavasszal,
Megifjodnak a vén nemzetek,
De ti hernyók új lombot nem adtok,
Sőt a régit is leeszitek.



S oh mi vakság! fölemelte még a
Népszerűség őket paizsára,
Az elámult sokaság, miképen
Megváltóit, karjaiba zárja.
Megváltók? ők a hon eladói,
Elveszünk ez ordítók miatt...
Rólok tudja ellenünk, hogy félünk,
Mert a félénk eb mindég ugat.



Én ugyan nem állok a sereghez,
Mely kiséri őket ujjongatva,
És ha egykor közibök vetődöm,
Nem egyébért lépek e csapatba,
Csak azért, hogy fölfordítsam majd ez
Ál nagyok győzelmi szekerét,
S haragomnak ostorával vágjam
Arcaikra a bitó jelét!

Petőfi Sándor


Soviniszta
- 2009.03.26.

Illyés Gyula szerint patrióta az, aki jogot véd, soviniszta az, aki jogot sért.

Táncsics Mihály:
- 2009.03.30.

Az egyenlő szabadság
és az egyenlő jogok teszik
a forrást, melybül
mindenki egyaránt
meríthet jólétet,
bolgogságot, áldást.


József Attila
- 2009.04.03.

«az igazat mondd, ne csak a valódit,
a fényt, amelytől világlik agyunk,
hisz egymás nélkül sötétségben vagyunk.»
(József Attila)


A harc, melynek nincs győztese
- 2009.05.18.

Miért ne-ken

Nyelvlecke
- 2009.05.18.

Gyimóthy Gábor: Nyelvlecke

2009.3.11
Gyimóthy Gábor: Nyelvlecke

Egyik olaszóra során,
Ím a kérdés felmerült:
Hogy milyen nyelv ez a magyar,
Evrópába hogy került?

Elmeséltem, ahogy tudtam,
Mire képes a magyar.
Elmondtam, hogy sok, sok rag van,
S hogy némelyik mit takar,

És a szókincsben mi rejlik,
A rengeteg árnyalat,
Példaként vegyük csak itt:
Ember, állat hogy halad?

Elmondtam, hogy mikor járunk,
Mikor mondom, hogy megyek.
Részeg, hogy dülöngél nálunk,
S milyen, ha csak lépdelek.

Miért mondom, hogybotorkál
Gyalogol, vagy kódorog,
S a sétáló szerelmes pár,
Miért éppen andalog?

A vaddisznó, hogy ha rohan,
Nem üget, de csörtet - és
Bár alakra majdnem olyan
Miért más a törtetés?

Mondtam volna még azt is hát,
Aki fut, mért nem lohol?
Miért nem vág, ki mezőn átvág,
De tán vágtat valahol.

Aki tipeg, mért nem libeg,
S ez épp úgy nem lebegés, --
Minthogy nem csak sánta biceg,
S hebegés nem rebegés!

Mit tesz a ló, ha poroszkál,
Vagy pedig, ha vágtázik?
És a kuvasz, ha somfordál,
Avagy akár bóklászik.

Lábát szedi, aki kitér,
A riadt őz elszökell.
Nem ront be az, aki betér . . .
Más nyelven, hogy mondjam el?

Jó lett volna szemléltetni,
Botladozó, mint halad,
Avagy milyen őgyelegni?
Egy szó - egy kép - egy zamat!

Aki "slattyog", mért nem "lófrál"?
Száguldó hová szalad?
Ki vánszorog, mért nem kószál?
S aki kullog, hol marad?

Bandukoló mért nem baktat?
És ha motyog, mit kotyog,
Aki koslat, avagy kaptat,
Avagy császkál és totyog?

Nem csak árnyék, aki suhan,
S nem csak a jármű robog,
Nem csak az áradat rohan,
S nem csak a kocsi kocog.

Aki cselleng, nem csatangol,
Ki "beslisszol", elinal,
Nem "battyog" az, ki bitangol,
Ha mégis: a mese csal!

Hogy a kutya lopakodik,
Sompolyog, majd meglapul,
S ha ráförmedsz, elkotródik.
Hogy mondjam ezt olaszul?

Másik, erre settenkedik,
Sündörög, majd elterül.
Ráripakodsz, elódalog,
Hogy mondjam ezt németül?

Egy csavargó itt kóborol,
Lézeng, ődöng, csavarog,
Lődörög, majd elvándorol,
S többé már nem zavarog.

Ám egy másik itt tekereg,
-- Elárulja kósza nesz -
Itt kóvályog, itt ténfereg. . .
Franciául, hogy van ez?

S hogy a tömeg mért özönlik,
Mikor tódul, vagy vonul,
Vagy hömpölyög, s mégsem ömlik,
Hogy mondjam ezt angolul?

Aki surran, miért nem oson,
Vagy miért nem lépeget?
Mindezt csak magyarul tudom,
S tán csak magyarul lehet. . .!



A magyar nyelv szépségeiről sokat lehetne beszélni, hiszen nem csak Európában számít egyedülállónak. Az angolok például már nem értik Shakespeare 1600-as évek körül íródott műveit, azok eredeti nyelvezetét "óangolnak" nevezik. Érdekes belegondolni, hogy az azóta eltelt majd' 400 évben mennyit változott a nyelvük. Velük ellentétben azonban mi, magyarok a mai napig megértjük pl. az Ómagyar Mária Siralom 1300as évekre datált hangzását.
...és, hogy mit mondanak a külföldiek a magyar nyelvről? Néhány idézet:

Grimm Jakab meseíró (XIX. század), aki egyben az első német tudományos nyelvtan megalkotója is: "a magyar nyelv logikus és tökéletes felépítése felülmúl minden más nyelvet".

N. Erbersberg bécsi tudós (XIX. század): "Olyan a magyar nyelv szerkezete, mintha nyelvészek gyülekezete alkotta volna, hogy meglegyen benne minden szabályosság, tömörség, összhang és világosság."

George Bernard Shaw drámaíró (az amerikai CBC-nek adott interjújában sokkal bővebben kifejtve) mondta: "Bátran kijelenthetem, hogy miután évekig tanulmányoztam a magyar nyelvet, meggyőződésemmé vált: ha a magyar lett volna az anyanyelvem, az életművem sokkal értékesebb lehetett volna. Egyszerűen azért, mert ezen a különös, ősi erőtől duzzadó nyelven sokszorta pontosabban lehet leírni a parányi különbségeket, az ér zelmek titkos rezdüléseit."

Grover S. Krantz amerikai kutató: "A magyar nyelv ősisége Magyarországon /.../ meglepő: úgy találom, hogy átmeneti kőkori nyelv, megelőzte az újkőkor kezdetét /.../ az összes helyben maradó nyelv közül a magyar a legrégebbi."

Ove Berglund svéd orvos és műfordító: "Ma már, hogy van fogalmam a nyelv struktúrájáról, az a véleményem: a magyar nyelv az emberi logika csúcsterméke." (Magyar Nemzet 2003. XII. 2. 5. o.)

Teller Ede atomfizikus halála előtt pár évvel ezt mondta Pakson: "...Új jeles felfedezésem, miszerint egy nyelv van, s az a magyar." (Mai Nap, Budapest, 1991. 9.)
Nem különös-e, hogy a magyar tudomány minden erőt bevetve igyekszik lefokozni a magyar nyelvet, ám a külföldi szakvélemények ennek az ellenkezőjét hangsúlyozzák: nyelvünk egyedülálló nagyszerűségét, ősiségét, mi több, van ki a magyar nyelv Kárpát-medence-i ősi volta mellett is kiáll.
A genetikai eredményekből már tudjuk: teljes joggal.)

De ne csak a nyelvünket, hanem annak teremtő erejére vonatkozó véleményekre is figyeljünk:

Isaac Asimov scifi író: "Az a szóbeszéd járja Amerikában, hogy két intelligens faj létezik a földön: emberek és magyarok."

Enrico Fermi olasz atomfizikustól mikor megkérdezték, hogy hisz-e az űrlakókban, azt válaszolta: "Már itt vannak, magyaroknak nevezik őket!"

A magyar anyanyelvű nagy matematikusok is többször vallották: hja, magyar anyanyelvvel könnyű nagy matematikusnak lenni.
/VARGA CSABA : Mire lehet büszke a magyar (részlet)/
És ami mosolyt csalhat az arcotokra: Gyimóthy Gábor (Firenze 1984. X. 12.) Nyelvlecke című írása. Figyeljétek meg, hogy a mozgást kifejező igére hányféle szinonimát használ! Már kétszer is nekiugrottam, hogy átszámoljam, de egyszer 63 jött ki, másszor meg 81 - de talán a számok annyira nem is lényegesek, mint a magyar nyelv gazdagságának ténye. Talán nincs is a földön még egy ilyen nyelv, mint a mienk! Szerintem joggal lehetünk büszkék rá.
Forrás: Transylvania, 40 évf. 2. szám.
beküldő: olvasó



Ez a honlap a Commora Aula magántulajdona